Washington 16. septembra 2019 (HSP/Sputnik/Foto:TASR-Dano Veselský,Sputnik)
Na vrchole studenej vojny mal ZSSR také množstvo smrtiacich ponoriek, že západní vojenskí stratégovia sa pripravovali na použitie takmer akýchkoľvek možných protiopatrení, píše The National Interest
V okamihu karibskej krízy v roku 1962 Sovietsky zväz vlastnil 300 dieselových elektrických ponoriek a niekoľko atómových, čo bola sila, ktorej sa nemohlo vyrovnať vojnové loďstvo Severoatlantickej aliancie. Stratégovia NATO, píše NI, sa preto obávali, že “sa problém dá vyriešiť iba jadrovým spôsobom“, teda jadrovým útokom na ponorkové základne pozdĺž ruského pobrežia, lenže k tomu sa západní vojaci neodvážili.
Niektoré z alternatívnych návrhov proti sovietskym ponorkám sa dosť vydarili, napríklad systém zvukového monitoringu, čo bola reťaz mikrofónov pod vodou, ktorá slúžila k objavovaniu ponoriek a doteraz funguje.
Ďalšie nápady, ako uvádza portál, boli dosť komické až šialené. Napríklad, pretože za hlavnú ochranu ponoriek považovali ich slabú viditeľnosť, navrhli zhodenie magnetov zo vzduchu, tie by po prichytení k trupu ponorky vydávali zvuk, stačiaci na zaregistrovanie jej polohy. Nakoniec aj odstránenie týchto magnetov by si vyžiadalo určitý čas, čo by znížilo bojaschopnosť sovietskej flotily.
Časopis ďalej píše, že Severoatlantická aliancia predsa len tento návrh stelesnila. Najskôr počas britsko–kanadských vojenských cvičení, keď magnety s veľkým rachotom pripevnili k ponorke Britského kráľovského námorníctva Auriga. Poskytlo to vojakom “dôvod na radosť“, ale objavili sa problémy. Keď sa Auriga na konci cvičenia vynorila, magnety zablokovali otvory na odber a odtok vody, odstránenie magnetov na mori nebolo možné, preto boli dané dole až po niekoľkých týždňoch v suchom doku v kanadskom Halifaxe.
Magnety, ktoré zhodili do oceánu sa neskôr tiež prilepili k trupom niekoľkých sovietskych ponoriek, ktoré sa potom museli otočiť späť do prístavu.
Ale, dodáva NI, ak mohla vojenská flotila ZSSR dočasne “poslať na dovolenku“ pár ponoriek, NATO si to dovoliť nemohlo, ich lode sa nemohli zúčastniť cvičenia s pripevnenými magnetmi.
Takže tieto magnety, píše na záver časopis, fungovali skutočne podľa plánu, ich praktické použitie nebolo možné kvôli ťažkostiam pri výcviku posádky.