Prezident navštívil Svätého otca vo Vatikáne. Vytrel tak zrak všetkým, ktorí ho v posledných mesiacoch kritizovali, že za tri a pol roka prezidentovania ho neprijal ani jeden z najvýznamnejších svetových politikov. Lenže on teraz pápeža nielen navštívil, ale ho aj pozval na návštevu k nám. A dokonca nie obyčajným spôsobom, ale neodolateľným štýlom umývača áut na čerpacej stanici: vôbec to nekonzultoval s predstaviteľmi cirkvi na Slovensku. Aké milé prekvapenie by to pre nich mohlo byť, keby ho zbadali vo svojom kostole!

Že sa taká cesta pripravuje a plánuje niekoľko mesiacov dopredu a on už to má „za pár“? No a čo? Veď možno to bolo spontánne rozhodnutie. Možno to prehodil iba tak, medzi rečou, aby nebolo trápne ticho: „Príďte k nám, bude veselo. Voľačo popijeme, zajeme si trdelníku.“

A Svätý otec? Zachoval protokol a diplomaticky odpovedal, že niekedy príde, ale nevie kedy, lebo má nabitý program. Že takáto vyhýbavá odpoveď v diplomatickej reči znamená zdvorilé odmietnutie? No nevídali. A u nás zase platí, že keď niekto povedal, že príde, tak isto príde.

O dare, ktorý pápež poslal po Kiskovi bývalému arcibiskupovi Bezákovi, sa veľa písalo, ako aj o tom záhadnom druhom balíčku, ktorý poslal Kiskovmu otcovi, bývalému komunistickému papalášovi. Všetci by chceli vedieť, čo mu poslal, ale nikto nevie. Mohlo to byť všeličo: od katechizmu až po ceduľku s nápisom, aký dostal minule Jožko do žiackej knižky: „Dohovorte vášmu synovi, nevhodne sa správa.“ A tiež by všetci radi vedeli, či Kiska starší je ešte stále ateista, alebo sa už modlí. A ešte aj to, či mal Kiska prezident na mysli svojho otca, keď pri rozlúčke pápežovi Františkovi s úprimnosťou a presvedčivosťou sebe vlastnou povedal v množnom čísle: „Budeme sa za Vás modliť“. A aby pápež naozaj ani trochu nepochyboval o tom, čo Kiska po večeroch robí v modlitebni Prezidentského paláca s kozou, ešte to aj zopakoval: „Budeme sa za Vás modliť.“

S kozou? Napísal som s kozou? Nie, to je omyl, tú prijal v salóniku na oficiálnej návšteve. Koza potom odletela prezidentským špeciálom… no možno nie špeciálom, ale skrátka to bolo ešte predtým ako sa prezident išiel pomodliť, a zapojila sa do pracovného procesu v slovenskom poľnohospodárstve. Tieto veci, prosím, už nespájajme.

Prezident sa však venuje aj iným veciam. Pred pár dňami si náš dobrý anjel naložil na prezidentské sane tri bicykle, kávovar a Gajdoša. Áno, toho ministra, z ktorého ešte tak trochu cítiť síru či pušný prach ešte od toho pekelne dobrého kšeftu ohľadne plechových holubíc mieru za sumu, za ktorú by sa dalo kompletne zrekonštruovať slovenské zdravotníctvo či školstvo alebo pod stromček kúpiť bicykel každému obyvateľovi Slovenska, vrátane novorodencov. A ešte by každému zostalo aj na kávovar a na stromček aj s guľami a farebnými svetielkami, a ešte aj na zábavnú pyrotechniku.

Hoci pán prezident nemal so sebou soby, ba ani kozu, vyrazil na sever, aby ho podporili slovenskí misionári na vojne v Lotyšsku. Alebo to bolo naopak, boli to vojaci a boli na misii a to on išiel podporiť ich? No to je jedno, v každom prípade prezident vo svojom prejave zdôraznil heslo tej základne, ktorú navštívil: „V Jednote je sila”. A naozaj. Veď Jednota je jedinou z veľkých obchodných sietí, ktorej sa nedotkne zákon o odvode obchodných reťazcov, s ktorým prišla Gajdošova SNS, keďže to nie je jednoliata firma, ale viacmenej slovenská aliancia spotrebných družstiev.

V alianciách je skrátka sila, a aj v tej severoatlantickej. A o to väčšia potom, ako pán prezident dal vojakom vianočné dary – ten spomenutý kávovar a tri bicykle. „Sú pripravení kedykoľvek zasiahnuť. Prítomnosť vojakov na misii NATO v Lotyšsku dáva pocit bezpečia, solidarity a jednoty krajinám, ktoré môžu mať pocit ohrozenia,“ povedal Kiska so smrteľne vážnou tvárou. Za daných okolností sa dá predpokladať, že ruská armáda na Lotyšsko naozaj nezaútočí. A keď budú vybavení kávovarom a bicyklami, tak možno ani iránska a severokórejská.

Apropo, keď už sme spomenuli ten zákon o odvodoch obchodných reťazcov – Kiska ho síce vetoval, ale on ináč proti poľnohospodárom nič nemá. Jeho obľúbenú zástupkyňu agrosektora sme už spomínali vyššie, ale prezidentov vzťah k pôde je všeobecne známy a dal by sa ilustrovať aj na iných príkladoch. Napríklad, naposledy keď prijal poľnohospodárov, priniesli mu ako dar zemiaky. A do zemiakov sa pán prezident rozumie, a nielen preto, že pochádzajú z Ameriky. Veď donedávna sa pestovali a dokonca aj šľachtili vo výskumnom ústave v Poprade. Pravda, teraz sa už radšej dovážajú z cudziny a okrem toho, ani voľných pozemkov pod Tatrami už nie je toľko, ako bývalo kedysi, všakáno.

Ale zato namiesto vriec so zemiakmi teraz z Popradu idú do sveta (konkrétne najprv do USA a potom poučení o tom, ako sa veci majú, zase naspäť) kvalitní politici: veď odtiaľ prišiel nielen prezident a minister zahraničných vecí, ale dokonca aj samotný šéf toho najprogresívnejšieho Slovenska.

Minister Gajdoš spolu s prezidentom Kiskom priviezli vojakom aj vianočný stromček. Skúšali sme niekoľko dní volať do Prezidentského paláca a boli sme zvedaví, aký veľký bol ten strom, ktorý priniesli vojakom. Či im priniesli pán prezident aj so svojím ministrom mini strom, alebo to bol nejaký väčší strom. Lenže Prezidentský palác už štvrtý deň nedvíha telefóny. Asi tam stále vyvolávajú tí protivní novinári a chcú sa spýtať že čo sa dialo po tom Slavkove. Ako keby nemali internet, dilinovia: veď každý vie, že po Slavkove ešte nejaký čas bolo veselo, ale potom prišlo Waterloo.

Ivan Lehotský