Najväčším problémom chovateľov ošípaných je dovoz nekvalitnej bravčoviny

Bratislava 28. septembra 2018 (TASR/HSP/Foto:TASR-Henrich Mišovič)

Chovatelia ošípaných stále považujú za najväčší problém dovoz lacného a nekvalitného bravčového mäsa zo zahraničia. Uviedol to v piatok na tlačovej konferencii predseda Zväzu chovateľov ošípaných na Slovensku, družstvo, Andrej Imrich, za účasti Martiny Gondekovej z Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra – Výskumného ústavu živočíšnej výroby, ako aj za účasti vybraných chovateľov ošípaných.

“Takéto mäso sa k nám dováža najmä zo Španielska, Belgicka či Poľska, a to za nízke ceny, ktoré deformujú trh s touto komoditou. Výrobky z neho nedosahujú kvalitu prvotriedneho slovenského bravčového. Ide pritom o mäso, ktoré na západe Európy majú problém predať. Môže byť dlhšiu dobu skladované, dokonca podľa chovateľov v niektorých prípadoch by malo patriť do kafilérie, a nie k spotrebiteľovi. Navyše, nízku cenu dovážaného mäsa podporuje silná štátna podpora západoeurópskych krajín, ktorej naši výrobcovia nevedia konkurovať,” spresnil.

Odbytové ceny jatočných ošípaných na Slovensku podľa Imricha klesajú, v súčasnosti sa pohybujú na úrovni asi 1,10 eura za kilogram živej hmotnosti (bez DPH). “Chovatelia by najradšej všetky zvieratá predávali na Slovensku, tu však ceny nepokrývajú výrobné náklady na chov zvierat. Preto sú nútení predávať ich prvotriedne jatočné ošípané do zahraničia, kde ich vedia lepšie speňažiť,” upozornil. Slovensko je podľa neho v produkcii bravčoviny sebestačné asi na 40 %, z čoho sa však asi polovica množstva exportuje.

Informoval zároveň, že Zväz chovateľov ošípaných na Slovensku si dal v máji 2018 vypracovať analýzu kvality bravčového mäsa v obchodoch. “Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum – Výskumný ústav živočíšnej výroby hodnotil senzorické, nutričné a hygienické faktory bravčového mäsa zo Slovenska, Španielska, Poľska, Nemecka, Belgicka a Holandska. Najlepšie hodnotenie získalo bravčové mäso zo slovenských chovov. Malo najlepšie senzorické vlastnosti, najmenšie hmotnostné straty po tepelných úpravách a ku zákazníkovi ‘precestovalo’ najmenej kilometrov,” priblížila výsledok testovania Gondeková.

Pripomenul zároveň, že kým v roku 1979 sa na Slovensku chovalo takmer 2,8 milióna kusov ošípaných, v roku 1996 to boli už len necelé 2 milióny kusov ošípaných. “K prvému polroku 2018 evidujeme 631.809 kusov ošípaných,” doplnil Imrich.

Imrich upozornil, že v poslednom období je veľkým rizikom pre chov ošípaných v SR africký mor ošípaných (AMO). “Africký mor ošípaných doslova zviera hranice našej krajiny, kam sa zatiaľ nedostal. Nákaza je v Českej republike, Maďarsku, Rumunsku, Bulharsku, Poľsku, pobaltských krajinách, na Ukrajine, endemický výskyt je v Ruskej federácii a na Kaukaze. Čo je pre Slovensko veľmi rizikové, sú výskyty na Ukrajine v roku 2018 v blízkosti hraníc s Maďarskom a Rumunskom, respektíve u diviakov v Maďarsku v blízkosti hraníc so Slovenskom,” doplnil.

Produkcia kvalitného slovenského bravčového mäsa bude podľa Imricha možná nielen vtedy, ak bude Slovensko naďalej krajinou bez výskytu AMO. “Dôležité bude aj to, aby mali chovatelia ošípaných finančne stabilné svoje chovy. A to bez zachovania podpôr pre sektor chovu ošípaných nepôjde,” dodal Imrich.