Môj profil 
Predplatné
Francúzska polícia zasahovala v parížskom kostole. Dôvodom bola tzv. „nelegálna“ omša počas nočnej vigílie vzkriesenia, ktorá bola slávená tradičným katolíkmi, ktorí nemajú ani na Slovensku na ružiach ustlané. Ide o katolíkov so Spoločnosti sv. Pia X, ktorí zotrvávajú na predkoncilovom liturgickom ríte. Najmä liberálnejšie orientovaní katolíci častujú tradicionalistov nelichotivými prívlastkami, keďže naďalej slávia Eucharistiu v tzv. Tridentskom ríte, čo sa mnohým v katolíckej cirkvi nie celkom pozdáva. Treba pripomenúť, že počas prepuknutia epidémie v Taliansku sa vo Francúzsku nepodnikli takmer žiadne preventívne kroky zo strany štátu, až kým nedošlo k rozšíreniu nákazy po celej krajine.
Napriek neskorším vážnym vládnym obmedzeniam v oblasti zhromažďovania a slobody pohybu, ktoré sa zaviedli vo Francúzsku, v jednom z parížskych kostolov sa slávilo tradičné veľkonočné vzkriesenie. Vo francúzskej tlači sa píše o „ilegálnej“ omši v Tridentskom ríte v kostole Saint Nicolas du Chardonnet v centre Paríža a slávenie veľkonočnej eucharistie sa kritizovalo aj médiách. Samotný chrám nie je malým kostolom, ale pomerne veľkou sakrálnou stavbou s impozantnými rozmermi, do ktorej sa za normálnych okolností zmestí mnoho stoviek veriacich.
Tridentskú liturgiu, ktorú slúžil kňaz, označili príslušníci polície za nelegálnu a kňaz bol pokarhaný a potrestaný za nedodržiavanie pravidiel. Kňaz bude pravdepodobne musieť zaplatiť pokutu až do výšky 200 EUR. Políciu totiž zavolali miestni obyvatelia, ktorí v sobotu večer počuli piesne vychádzajúce z kostola. Po príchode pred kostol však dôstojníci polície zistili, že dvere sú zamknuté zvnútra a tak čakali pred chrámom.
Až o okolo polnoci vyšiel jeden z účastníkov omše a potvrdil, že v chráme bolo asi 40 ľudí, avšak nakoniec bol potrestaný iba kňaz a veriaci nedostali žiadne tresty za nedodržanie vládnych nariadení. Vzhľadom na impozantné rozmery chrámu mohli byť účastníci bohoslužieb (cca 40 ľudí) bez problémov vo vzájomnej vzdialenosti viac ako 15 a viac metrov. Policajti si pravdepodobne spomenuli na časy francúzskej revolúcie, kde boli najmä katolícki občania brutálne prenasledovaní a masovo zabíjaní, a tak upustili od väčších sankcií. Oproti pokute cez 2000 eur, ktorú dostal jeden kňaz na juhu Poľska za ten istý „zločin“ sa tento trest javí ako mierny.
Paradoxom je, že francúzska vláda vo výnimočných prípadoch povoľuje porušenie mimoriadne prísnych obmedzení spojených s bojom proti COVID-19 v jednom prípade. Občania majú právo opustiť svoje bydlisko bez trestu ak si chcú „adoptovať“ zviera. Francúzsky minister vnútra v sobotu oznámil, že vláda „prejaví toleranciu“ a bude reagovať na výzvu Asociácie na ochranu zvierat (SPA). „Vláda v otázke dobrých životných podmienok zvierat po výzve OCHÚ ukázala svoje srdce a rozhodla sa okamžite nájsť správne riešenie,“ uviedol Chr. Castaner.
Najväčšia organizácia zameraná na ochranu zvierat vo Francúzsku upozornila na preplnené prístrešky, ktoré boli kvôli boju proti COVID-19 zatvorené na tri týždne.
Šéf ministerstva vnútra vyhlásil, že úradníci sa budú riadiť oveľa väčšou toleranciou, keď osoba opustí svoje bydlisko, aby prijala zviera z útulku. Osoby ochotné vyzdvihnúť sa však musia dohodnúť na stretnutí a vybrať konkrétne zviera prostredníctvom webovej stránky, aby ich mohla sprevádzať iba jedna osoba z personálu útulku.
„Umožní to dodržiavanie existujúcich pravidiel a zachráni životy nespočetným zvieratám,“ zdôraznil Castaner. Francúzsky premiér E. Philippe 23. marca 2020 zaviedol ďalšie obmedzenia v súvislosti s bojom proti vírusu SARS-CoV-2. Práca je povolená iba v okruhu 1 km od miesta bydliska, ak cesta nepresahuje jednu hodinu. Každý občan má možnosť ísť nakupovať, do lekárne alebo na iné dôležité účely.
ale kostoly, na rozdiel od útulkov pre zvieratá, sú uzavreté pre veriacich. Nie je možné navštevovať sväté omše ani v počte 5 ľudí a oficiálne nie je prístup k sviatostiam. Oslava Svätého týždňa pre veriacich je možná iba prostredníctvom internetu, rádia alebo televízie.
Vo svete silnie kritika voči totalitnému zatváraniu kostolov (čo nemá v histórii cirkvi obdobu od čias rímskeho impéria či počas Veľkej francúzskej revolúcie) a čoraz viac sa hovorí o cielenom globálnom ataku na jednu zo základných slobôd, ktorou je náboženská sloboda. V rámci katolíckej cirkvi jestvuje určité názorové rozdelenie, kde jedna časť hovorí najmä o racionálnom význame zákazu verejných bohoslužieb z epidemiologických dôvodov a druhá poukazuje na možnosť racionálneho kompromisu, ktorým je častejšie slúženie bohoslužieb s malým počtom veriacich v kostoloch. V niektorých štátoch dokonca sama lokálna cirkev zavrela kostoly len na základe politického tlaku alebo na základ odporúčaní odborníkov.
V svete postupne vznikajú hnutia, ktoré požadujú rešpektovanie náboženskej slobody zo strany štátu, aj čase pandémie, pričom sa poukazuje na možnosť obmedzeného počtu veriacich na bohoslužbách. Argumentuje sa aj tým, že nákupy v preplnených nákupných centrách sú oveľa rizikovejšie ako účasť na bohoslužbách, kde môžu byť veriaci od seba vzdialení aj 5 metrov, spolu s ďalšími hygienickými opatreniami (dezinfekcia, vetranie kostolov, rúška, vekové obmedzenie aby starí ohrození veriaci zostali doma, slúženie bohoslužieb na voľných priestranstvách).
Rozumným riešením je i väčší počet bohoslužieb s malým počtom účastníkov, pričom vo všedné dni (keď nie je účasť povinná v rámci cirkevných predpisov) by mohlo trvať obmedzenie verejných bohoslužieb i naďalej, pokiaľ je to nevyhnutné v čase epidemiologickej krízy.
René Balák
.JPG)
.jpg)
