Na výročie vstupu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa, poškodila kontroverzná dvojica Lorenz-Kalmus pamätník Osloboditeľov v Košiciach

Košice 23. augusta 2017 (HSP/Foto:facebook)

Netradičným spôsobom sa rozhodla pripomenúť výročie augusta 1968 skupina ľudí okolo dvojice Lorenz-Kalmus

Krátko po 16.00 strhli z Pamätníka padlým vojakom sovietskej armády kosáky a kladivá a vylepili po pomníku letáky, ktoré oznamujú porušenie zákona propagáciou zločineckého režimu. Na mieste zasahovali hliadky mestskej aj štátnej polície. Celú akciu mediálne pokrýval Eugen Korda z časopisu .týždeň. Jeden z aktérov Kalmus, položil na pamätník kvety. Odôvodnil to tým, že nie všetci vojaci boli bolševici, pretože boli medzi nimi aj židia, či právoslávni.

Pamätník bol postavený pre vojakov, ktorí padli pri oslobodzovaní Košíc v roku 1945. Stojí ako pripomienka ich obete, a nie je verejnosťou vnímaný ako propagácia komunizmu.

Ich čin ocenil aj Fedor Gál, ktorý im napísal:

Dvadsiaty prvý august je deň, keď vojská Varšavskej zmluvy vstúpili do Československa, aby ukončili krátke obdobie Pražskej jari. Boli mŕtvi, boli ranení, boli ponížení. Vzápätí prišli dlhé roky takzvanej normalizácie, čiže strachu a neslobody. Symbolom bol, je a zostal kosák s kladivom. Proti tichému zabúdaniu treba postaviť „hlučné“ gestá. Ľudia ako Peter Kalmus, Ľuboš Lorenz… to robia za nás a pre nás. Vďaka.

Podarená dvojica je známa aj tým, že poškodila bustu Vasiľa Biľaka v jeho rodnej obci. Predstavitelia kultúrnej obce v ankete Denníka N v roku 2015 to označili za kultúrnu udalosť roka. Obaja čelia trestnému stíhaniu a na ich právne zastupovanie sa bezplatne podujal Daniel Lipšic.

Média každoročne pripomínajú vpád vojsk Varšavskej zmluvy ako udalosť, ktorá zmarila reformný proces socialistického zriadenia a oddialila súčasný demokratický systém o 20 rokov.

Počas invázie zahynulo 137 obyvateľov Československa. Na porovnanie, počas okupácie Iraku Spojenými štátmi už zahynulo viac ako milión obyvateľov.

V čase normalizácie sa vo vtedajších médiách vstup vojsk Varšavskej zmluvy nepripomínal, maximálne sa hovorilo o internacionálnej bratskej pomoci. Dnes média rovnako mlčia o okupácii, ktorá sa odohrala v marci 1939, keď časť Slovenska obsadila maďarská armáda.

Po jej okupácií nastolili tzv. nyilašiovci nebývalý teror proti všetkým, ktorí nesúhlasili s novým režimom, čo viedlo k hromadným popravám a prenasledovaniu pod vedením a rozhodovaním dvoch vedúcich predstaviteľov, G. Gyarmatiho a L. Darabosa. Šokujúcou udalosťou  bola poprava obesením 12 väzňov na Hlavnej ulici v Košiciach s nápismi na hrudi: som zbeh, Komunista, partizán, Žid. K hromadným popravám došlo v údolí Hornádu pri železničnom tuneli za obcou Ťahanovce. V období hrôzovlády nyilasiovci popravili v Košiciach okolo 500 osôb a do koncentračného tábora poslali cez 1200 ľudí.