Môj profil 
Predplatné
27 volebných miestností po celom Kryme je otvorených od ôsmeho hodiny ráno až do dvadsiatej hodiny večer miestneho času. Bolo vytlačených 1,5 milióna hlasovacích lístkov. Od obyvateľov Krymu sa očakáva, že sa zúčastnia referenda a rozhodli sa v prospech nezávislosti, prípadne proti nej.
10.000 vojakov krymskej armády a 5000 vojakov zaisťujú hladký priebeh referenda. Podľa miestnych úradov jeho priebeh sleduje priamo na mieste 135 medzinárodných pozorovateľov z 23 krajín. Vrátane Belgicka, Bulharska, Rakúska, Maďarska, Nemecka, Francúzska, Lotyšska, Poľska a Talianska. Členovia EÚ, národných európskych parlamentov, odborníci na medzinárodné právo, aktivisti za ľudské práva, vrátane 1240 miestnych pozorovateľov monitorujúcich priebeh hlasovanie. Akreditáciu má 623 novinárov, z toho 169 medzinárodných.
22. februára, keď Viktor Janukovyč ušiel z krajiny, pretože sa obával o svoj život, vláda na Kryme neuznala prevrat v Kyjeve. Súčasnú vládu považuje za nelegitímnu a rozhodla sa dištancovať od Ukrajiny.
11, marca prijal krimský parlament vyhlásenie o nezávislosti, čím otvoril cestu k dnešnému referendu. Predchádzali mu provokácie priamo na polostrove, hrozby z Kyjeva a západných politikov. Len čo vláda vyhlásila termín referenda Kyjev vyhlásil, že všetky akcie, ktoré krymské orgány uskutočnia sú nelegitímne. A to bez ohľadu aká je medzinárodná prax týkajúca sa referenda.
Ukrajinský parlament urobil v sobotu posledné zúfale gesto, aby zabránil konaniu referenda a zrušil Najvyššiu krymskú radu. Krymský premiér Sergej Aksyonov uviedol, že krimske obranné sily zabránili v sobotu večer pokusu poškodiť plynovod. V hlavnom meste Simferopol bolo zadržaných niekoľko ľudí. Tí sa vydávali za policajtov a účelovo poškodzovali pasy civilistov, falšovali dokumenty, aby sa počítali aj hlasy tých, ktorí v skutočnosti nehlasovali.
Takýto podvod zistili mieste úrady aj v oblasti západného Krymu. Nacionalisti zo západnej Ukrajiny a Kyjeva sa niekoľkokrát pokúšali vyvolať provokácie a následné protesty proti krimskej nezávislosti.
Po vyhlásení novej ukrajinskej vlády prebehli vo veľkých mestách na celom území polostrova protesty. Demonštranti vymenili ukrajinskou vlajkou za ruskú a vykrikovali heslá, v ktorých vyzývali na referendum.
Podľa prieskumu agentúry GfK, ktorý uskutočnila vo štvrtok a v piatok by z 600 respondentov 70% hlasovalo, aby sa Krym stal súčasťou Ruska a 11% by hlasovalo za to, aby zostal súčasťou Ukrajiny.
Ministerstvá obrany Ukrajiny a Ruska sa dohodli na prímerí na Kryme, ktoré bude platiť do 21. marca. Podľa agentúry Reuters o tom dnes informoval ukrajinský minister obrany Ihor Teňuch. Prímerie znamená, že ruské sily počas neho nebudú podnikať žiadne akcie proti ukrajinským vojenským zariadeniam na Kryme, spresnil.
„Dohoda bola dosiahnutá s (ruskou) Čiernomorskou flotilou a s ruským ministerstvom obrany o prímerí do 21. marca,“ povedal Teňuch novinárom počas prestávky v zasadaní ukrajinského kabinetu.
„Počas tohto obdobia nebudú podniknuté žiadne akcie proti našim vojenským zariadeniam na Kryme. Naše vojenské zariadenia preto pokračujú s dopĺňaním zásob,“ dodal ukrajinský minister obrany.
Ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk medzi tým vyhlásil, že dá vypátrať a postaviť pred spravodlivosť všetkých, ktorí presadzujú separatizmus na Kryme „pod záštitou ruských vojakov“. Informovala o tom agentúra Reuters.
„Predovšetkým chcem povedať ukrajinskému ľudu: Nemajte pochýb, ukrajinský štát nájde všetkých vodcov separatizmu a rozkolu, ktorí sa teraz, pod záštitou ruských vojakov, pokúšajú zničiť ukrajinskú nezávislosť,“ vyhlásil Jaceňuk na zasadaní kabinetu.
„Nájdeme ich všetkých – aj keby to trvalo jeden rok, dva roky – a postavíme ich pred spravodlivosť a budeme ich súdiť na ukrajinských i medzinárodných súdoch. Pôda pod ich nohami bude horieť,“ vyhlásil Jaceňuk.
mž
.jpg)
.jpg)
.JPG)
