Bývalý americký prezident Donald Trump v roku 2018 rozhodol o jednostrannom odstúpení USA od jadrovej dohody s Iránom, v rámci ktorej Teherán súhlasil s obmedzením obohacovania uránu výmenou na zrušenie ekonomických sankcií. Keď potom USA opätovne uplatnili sankcie a pridali ďalšie, Irán postupne a verejne zrušil limity svojho jadrového programu.
Cieľom rozhovorov vo Viedni je nájsť spôsob, ako by USA mohli znovu vstúpiť do jadrovej dohody Teheránu so svetovými mocnosťami a dosiahnuť, aby Irán opäť dodržiaval svoje limity.
Dialóg o jadrovej dohode však upadol do chaosu po víkendovom útoku v iránskom podzemnom jadrovom stredisku Natanz, o ktorom sa predpokladá, že ho spáchal Izrael. Teherán naň odpovedal oznámením, že bude obohacovať urán až o 60 %, čo je viac ako kedykoľvek predtým, no stále menej ako 90 % potrebných na jadrové zbrane.
Iránsky prezident Hasan Rúhání uviedol, že centrifúgy IR-1 prvej generácie, ktoré boli pri nedeľnom útoku poškodené, nahradia pokročilejšími centrifúgami IR-6, ktoré obohacujú urán omnoho rýchlejšie. „Chceli ste nám počas rozhovorov vyprázdniť ruky, ale máme ich plné,“ povedal Rúhání. „Obohatenie o 60 % bude odpoveďou na vaše zlo. Odrezali sme vám obe ruky, jednu s centrifúgami IR-6 a druhú so 60 %,“ dodal prezident a Izraelčanom odkázal, že ich čaká odveta.