Oslovil som muža v strednom veku. „Myslíte si, že ich zabila talianska mafia?“ „Nie, to asi nie,“ odpovedal. „A myslíte si teda, že ich dali zabiť naši oligarchovia?“ No, neviem, ťažko to hodnotiť, nezdá sa mi to, ale asi skôr oni.“
„A prečo ste vlastne tu, keď pochybujete o oboch teraz publikovaných možnostiach vraždy?“ „Lebo to tu nejde dobrým smerom, lebo s tým treba niečo robiť,“ odpovedal.
Na kraji davu som stretol dve dievčatá. Tváre mali pomaľované. „Skutok sa stal. Zlodeji odstúpte.“ Opýtal som sa, či si ich môžem odfotiť. Rady súhlasili.
Potom som stretol muža okolo 45-ky. Znova som sa pýtal: „Myslíte si, že naši oligarchovia zabili toho novinára?“ „Nie, to si nemyslím.“ „A myslíte, že to urobili Taliani?“ „Neviem, nie je zatiaľ jasné, ako to bolo. Snáď to vyšetria,“ odpovedal. „A prečo ste teda tu?“ kládol som ďalšiu otázku. „Lebo príliš kradnú. Podnikám 20 rokov, ale toto som ešte nezažil. Aj niekedy bolo treba dať nejaké percentá za zákazku, ale teraz tie nenažraté svine pýtajú už 30 percent. O zisku 30 percent môžem len snívať. Z čoho im to mám zaplatiť? Z čoho mám zaplatiť ľudí? Chcem normálne žiť, mám dve dospelé deti. Žena už druhý rok robí v Nemecku,“ vyjadril svoju nespokojnosť a rozhorčenosť.
A ja len môžem konštatovať, že ľudia boli na námestí, lebo sú z rôznych dôvodov frustrovaní a nespokojní. Vražda bola impulz, ale nespokojnosť, často aj masírovaná médiami, ktoré sú apriori voči tejto vláde, v nich tlela už dlho.
Chcú zmenu, volali po odstúpení vlády, ale už sa veľmi nezamýšľajú nad tým, kto by týchto šéfov nahradil. Stál som tam uzimený, lebo počasie bolo fakt hnusné a myslel na to, ako je dobre, že nie je ministrom vnútra Daniel Lipšic, lebo to by nám hrozilo, že by nás dal v tom mraze popolievať vodnými delami, ako protestujúcich proti Gorile. Lipšic mi napadol, lebo sa úplne nestratil, dnes zastupuje pozostalých.
Kto by bol ministrom práce a sociálnych veci? Nicholsonová, aby mohla v kľude sterilizovať Rómov? Matovič ministrom financií? Alebo Rajtár, ktorý sa oháňal titulom z ekonómie, ktorý vôbec nemá? Či Poliačik ministrom školstva, aby mohol deťom zaviesť gender a homo výchovu? Jednoducho tu nevidím skutočných politikov. Takých, u ktorých by som si mohol povedať, tým ide o národ, o ľudí. Ale takéto otázky si ľudia na námestí asi nekladu.
A tie dve dievčatá s nápismi na tvári, myslia na to, že taká Kisko-vláda by im sem naťahala kopu migrantov? Že skutok by sa potom mohol ľahko stať, ale taký, že by boi pomilované proti svojej vôli. Myslia na to? Pochybujem.
Nechcú, aby sa kradlo. A ja s nimi súhlasím. Kradne sa príliš veľa, bežní ľudia to tak priamo necítia, ale tí čo podnikajú, tí hej. Najlepšie by bolo, keby sa nekradlo vôbec, alebo aspoň menej. Ale ako menej? Ako za Dzurindu a Mikloša, keď za provizky rozpredali štát? Asi tak by to tiež nechceli. A myslím si, že títo ľudia už ani nevedia, že Mikloš a Dzurinda je kauza Gorila.
Hovorí sa, že sú dôležitejšie veci, ako plné brucho, ale osobne si myslím, že väčšina ľudí rozmýšľa presne opačne. Ono všetci by sme sa chceli mať lepšie a žiť šťastné životy, ale aby sa to dalo, dobre je nad tým najprv porozmýšľať. Zamyslieť sa nad tým, čo chceme a ako to dosiahnuť, kade vedie cesta a kade nie, a nie sa len tak dať použiť, ako sa komu hodí.
Ľuboš Macko