Canberra 19. septembra 2019 (HSP/Sputnik/Foto:Pixabay)
Austrálski vedci dokázali, že hlad núti ľudí k tomu, aby prijímali nevýhodné rozhodnutia a uspokojili sa s malou odmenou. Ako sa im to podarilo?
Výskumníci z austrálskej pobočky Univerzity Dundee sa spýtali 50 ľudí na odmenu, ktorej by dali prednosť. Pričom sa ich pýtali dvakrát – keď boli sýti a hladní. Účastníkom prieskumu hovorili, že môžu dostať odmenu buď hneď alebo o nejakú dobu, ale dvojnásobnú.
Vyšlo najavo, že pocit hladu značne ovplyvňuje dobu čakania na odmenu. Sýti ľudia mali ochotu čakať v priemere 35 dní, hladní maximálne tri dni. Tento efekt sa prejavil pre každý druh odmeny – jedlo, peniaze a počúvanie hudby.
Vo svojom článku pre časopis Psychonomic Bulletin & Review dospeli vedci k záveru, že hladní ľudia prejavujú viac netrpezlivosti a nie sú ochotní čakať dokonca ani na väčšiu výhodu. Sýtych respondentov naopak menej pripútalo na svoj stav v danom okamihu a mali schopnosť sa lepšie sústrediť na očakávania budúcnosti.
Podľa názoru vedúceho výskumu doktora Benjamena Vincenta môže hlad človeka donútiť k tomu, aby pristúpil na menej výhodné podmienky kvôli uspokojeniu naliehavých potrieb. Vedec si myslí, že kvôli dosiahnutiu lepších výsledkov konaní by nemal človek hladovať.
Smrteľné nebezpečenstvo nevyspatosti
Predtým vedci z nemocnice v Massachusetts prišli so záverom, že spánok kratší ako sedem hodín denne môže zvýšiť riziko mozgovej mŕtvice. Výskum sa vykonával na myšiach. Hlodavcov rozdelili do dvoch skupín, jednu z nich vedci neustále budili a druhú nechali spať.
Vo výsledku u nevyspatých myší spozorovali zvýšenú úroveň leukocytov (biele krvinky) a nárast aterosklerotického plaku. Zároveň vedci hovoria, že u žiadnej skupiny nedošlo k zmene váhy alebo úrovne cholesterolu.
Skupine vedcov sa v mozgu podarilo nájsť hormón orexín, ktorý je spojený s produkciou bielych krviniek v mozgu počas spánku. Zníženie obsahu hormónu práve viedlo k vzniku zubného povlaku, a tiež k nadmernému zvýšeniu počtu leukocytov dvoch typov.
Ateroskleróza je kôrnatenie tepien, ktoré vzniká v dôsledku ukladania tukových látok do steny tepien. Spoločne s artériovou hypertenziou je ateroskleróza jedným z dôvodov mozgovej mŕtvice.