Sklz globálneho Severu

Na nadchádzajúcom 15. samite BRICS, ktorý sa bude konať v Južnej Afrike, sa majú posudzovať žiadosti o formálne aj neformálne členstvo od 19 krajín, medzi ktorými je 13 žiadostí o formálne členstvo a 6 žiadostí o neformálne členstvo od krajín, ako sú Saudská Arábia, Irán, Spojené arabské emiráty, Egypt, Turecko, Sudán, Argentína, Alžírsko, Mexiko a ďalšie.

Skupina piatich krajín, ktorá vznikla v roku 2006 ako BRIC (Brazília, Rusko, India a Čína) a ktorej prvý samit sa konal v roku 2009, neprijala žiadnu krajinu po roku 2010, kedy sa členom formálne stala Južná Afrika. Myšlienka BRICS+ nabrala na sile počas predsedníctva Pekingu v roku 2017, ale k žiadnemu podstatnému vývoju nedošlo.

Rastúci záujem o BRICS je zrejmý z pozoruhodných úspechov, ktoré organizácia dosiahla v posledných rokoch. Skupina 5 členov prekonala krajiny G7 nielen v parite kúpnej sily, ale aj v miere rastu HDP, pričom tento trend sa bude určite zrýchľovať, keď sa k nej budú pripájať ďalšie krajiny. Po rozšírení by celkový počet obyvateľov členských štátov BRICS prekročil 4,3 miliardy, čo predstavuje viac ako polovicu svetovej populácie. Odhaduje sa, že HDP rozšíreného BRICS by dosiahol 30 biliónov USD, čím by prekonal HDP Spojených štátov.

Ďalším výrazným trendom, ktorý je viditeľný medzi krajinami BRICS a budúcimi členmi, je tzv. “de-dolarizácia” alebo rastúca tendencia odmietnuť americký dolár ako obchodnú menu. Ruskí predstavitelia nedávno vyjadrili želanie zaviesť novú menu pre cezhraničný obchod medzi krajinami BRICS, ktorá by údajne bola krytá zlatom a inými cennými komoditami, ako sú napríklad nerasty vzácnych zemín. Takýto krok pravdepodobne ešte viac posilní alternatívu, ktorú BRICS predstavuje voči hlavným západným usporiadaniam, a to tak z finančného hľadiska (s Národnou rozvojovou bankou ako alternatívou k MMF a Svetovej banke), ako aj z politického hľadiska, keďže väčšina týchto krajín odmietla nasledovať západné sankcie voči Rusku v súvislosti s vojnou na Ukrajine.

Mnohí analytici tento trend interpretujú ako nástup nového svetového poriadku, keďže BRICS sa posúva od čisto ekonomického klubu k prijatiu politicky definovanejšej úlohy.

Ako ďaleko?

Zintenzívnenie spolupráce medzi národmi na ceste k multipolárnemu svetu je síce vítaným krokom, ale výziev je veľa. Predovšetkým sú to zložitosti, ktoré sa skrývajú pod myšlienkou zavedenia novej meny. Po prvé, všetky národy nemusia byť na rovnakej vlne alebo k nej nemusia ľahko dospieť, keď ide o prijatie spoločnej meny. Aj keby sa dohodli, nahradiť americký dolár je náročná úloha, pretože zelená bankovka je už desaťročia hlboko zakorenená v globálnych finančných inštitúciách. V najlepšom prípade by takýto krok bol pomalým procesom, ktorý by Spojené štáty zo dňa na deň nezosadil z trónu.

Po druhé, myšlienku rozšíreného BRICS mnohí kritizovali ako spôsob, ktorým Čína rozšíri svoj potenciál mäkkej moci alebo rozšíri svoju “ofenzívu šarmu”. Vzhľadom na ekonomickú silu Pekingu je veľmi pravdepodobné, že skupina sa nemusí ukázať ako multipolárne prostredie, v ktorom by mal každý člen rovnaký hlas, alebo by to bolo náročné. Navyše, vzhľadom na súčasný stav politických vzťahov by to nemuselo byť dobré pre mnohých vrátane Indie.

Po tretie, pravdou je, že v bilaterálnych vzťahoch medzi krajinami BRICS existuje hlboko zakorenená nedôvera, pričom príkladom sú vzťahy medzi Indiou a Čínou. Podobne, aj keď Irán a Saudská Arábia dosiahli pozoruhodný diplomatický prelom, pretrváva dlhoročný deficit dôvery, ktorý by sa mohol znovu objaviť a brániť budúcej spolupráci, ak sa tieto dve krajiny stanú členmi BRICS. Nedostatok vzájomnej dôvery existuje aj medzi Egyptom, SAE a Saudskou Arábiou a Iránom po normalizácii vzťahov medzi Egyptom a Izraelom.

Po štvrté, “Komplexné strategické partnerstvo koordinácie pre novú éru” medzi Čínou a Ruskom, ktoré mnohí interpretujú ako hlboko protiamerický podtón, sa nemusí rozšíriť na ďalšie krajiny BRICS. Je síce pravda, že India, Brazília a Južná Afrika neprijali západné sankcie proti Rusku, ale uznávajú Spojené štáty a ich západných spojencov ako cenných partnerov a uprednostnili by nezávislý, nezúčastnený postoj pred priklonením sa na jednu stranu.

Po piate, mnohí potenciálni členovia BRICS sú hlboko zapletení do vnútornej nestability, ktorá má veľký potenciál rozšíriť sa do všetkých regiónov, čoho príkladom je prebiehajúca srdcervúca kríza v Sudáne. Hoci zoskupenie aktívne vyjadrilo svoje znepokojenie, ešte nie je jasné, ako by sa rozšírený BRICS vysporiadal s takouto nestabilitou a zabezpečil trvalý mier.

Body spolupráce

Hoci je výziev veľa, predstavujú pre BRICS aj veľký potenciál na posilnenie spolupráce. Nevyhnutným predpokladom by bolo vybudovanie lepších politických vzťahov a obnovenie vzájomnej dôvery. Ďalším dôležitým krokom je vybudovať BRICS, ktorý nebude len protiváhou Západu, ale bude sa skutočne usilovať o vybudovanie lepšieho sveta a zabezpečí, aby takéto iniciatívy vytvorili lepší život pre každého človeka na svete.

Národy BRICS a ich rozšírený okruh členských štátov môžu a musia posilniť spoluprácu okrem iného v oblasti ochrany životného prostredia a zmeny klímy, rodovej rovnosti, energetickej a potravinovej bezpečnosti, boja proti negramotnosti, poskytovania dostupnej a najkvalitnejšej zdravotnej starostlivosti pre všetkých, vzájomného hospodárskeho rastu a sociálneho rozvoja. Uvedené parametre možno sformovať do národných akčných plánov, ktoré by mali prijať štáty BRICS, aby mohli posúdiť svoj vlastný rozvoj, poučiť sa od štátov s lepšími výsledkami, zdieľať a prijať osvedčené postupy na ceste k vzájomnému rozvoju a sociálnemu blahobytu. Navonok je potrebné zachovať otvorený priestor pre spoluprácu so Spojenými štátmi a ich západnými spojencami.

Hoci tvrdenia o rozšírenom BRICS budujúcom nový svetový poriadok sa v súčasnosti môžu zdať trochu prehnané, pridanie ďalších krajín by určite posilnilo nielen BRICS, ale aj nádeje na lepší svet.