“Môže nám vyrásť frustrovaná generácia mladých mužov”: Nové prípady sexuálneho obťažovania sa pomaly zvrhávajú na hon na čarodejnice

Praha 14. novembra 2017 (HSP/Foto:Pixabay)

V USA sa často stáva, že mnohé kauzy naberú až extrémny rozmer. To sa dá povedať aj o problematike desiatok oznámení o sexuálnom obťažovaní, ktoré spustil prípad známeho režiséra Harveyho Weinsteina. V súčasnosti sa objavujú aj mnohé absurdné či účelové oznámenia, čo spôsobuje rozdielne názory verejnosti na túto tému. Na súčasné vnímanie vzťahov medzi mužom a ženou v kontexte kampane MeToo sa v zaujímavom komentári pozrela šéfka redakcie kultúry Lidových novín Jana Machalická.

Tomuto šialenstvu pripravujú pôdu angažované publicistky, ktoré vyrábajú rozhovory s bojovníčkami proti sexuálnym agresorom, prípadne opisujú príbehy, v ktorých vždy a za všetko môže chlap, tento podivný druh živočícha, ktorého treba stále držať na uzde.

Prípad vymazania Kevina Spaceyho z dokončeného filmu je zatiaľ vrcholom kampane proti sexuálnemu obťažovaniu. Záležitosť, ktorú spustili sťažnosti na sexuálnu agresiu mocného producenta, sa už regulárne premenila v hon na čarodejnice.

“Než budem pokračovať, chcem zdôrazniť, že skutočná sexuálna agresie a zneužívanie moci týmto spôsobom, či v profesijnom prostredí, alebo v rodine, sú neospravedlniteľné, a to bez ohľadu na pohlavie. Žijeme v civilizovanej spoločnosti, kde snáď platia určité normy, a či muž nedokáže svoje pudy ovládnuť, patrí buď na uzavreté oddelenie, alebo za mreže. Bavme sa teda o spoločnosti nezfanatizovaných jedincov, ktorý dokážu rozoznať, kedy ide o hrubý sexuálny útok a kedy o normálnu sexuálnu aktivitu,” píše Machalická.

Drvivá väčšina mužov na ženy dotiera a skúša, či by “nemali záujem”. Pripomína, že to trvá od počiatku sveta a je to biologicky normálne – neandertálci to riešili tak, že objekt túžby udreli do hlavy kyjakom a odtiahli za vlasy do svojho ležoviska. Dnešní muži sa až na výnimky ako neandertálci nesprávajú a aktivitu, ktorej sa hovorí “baliť baby”, prevádzkujú od detstva až do vysokého veku.

Pravda, niektorí chlapi sú pri tejto činnosti roztomilí a šarmantní a iní otravní, ba trápni. Ale nie je nič jednoduchšie ako povedať nie a odísť. “A nie sa hodinu natriasať, že sa necítim dobre a nechcem to, ako nám predviedla jedna aktérka vo Weinsteinovej kauze. Psychicky zdravá žena aj v útlom mladosti vie, kde je hranica, ktorú nemožno prekročiť, ak skutočne nechce. Avšak je pravda, že mnohé dámy skúšajú, kam až môžu zájsť, tiež si úplne nie sú isté, či dotyčného chcú odmietnuť, alebo nie. Ale stále platí, ako vraveli naše babičky – dievča, nemôžeš dovoliť a potom udrieť,” pripomína.

Podľa Machalickej na tom, že takéto prirodzené vzorce správania začínajú byť považované za sexuálny atak, nemorálnosť, ba priamo zločin, sa podieľajú ľudia, ktorí sledujú určité ciele alebo sami majú v hlavách zmätok. A tak prekrúcajú fakty a vymývajú mozgy najmä mladým ľuďom. Tí ešte len sexualitu objavujú, tápu a sú ľahko ovplyvniteľní. A tak nie je vylúčené, že tu vyrastie frustrovaná generácia mladých mužov. Budú si myslieť, že je nevhodné, ba trestné dvoriť , koketovať, napríklad aj so láskyplne dotknúť a nedaj bože skúsiť dievča pobozkať. To predsa nie je násilné vynucovanie, ale prirodzená túžba a iskrenie medzi dvoma ľuďmi.

Ako príklad Machalická uvádza prípad ženy, ktorá vzdeláva verejnosť v sexuálnych vzťahoch a prednáša o sexuálnom násilí. Táto dvadsaťsedemročná osoba je prakticky stále sexuálne atakovaná, raz čelila pokusu o znásilnenie, predtým však už znásilnená bola, čo opisuje nasledovne: “Sedeli sme s kamarátkou v bare v Bratislave a mali pár drinkov a zrazu sme tam zaspali. Keď som sa prebudila, mala som nad sebou muža, ktorý so mnou súložil. ” Pokusu o znásilnenie sa potom dočkala od kamaráta, s ktorým bola dobrovoľne na dovolenke. Podľa slov Machalickej slečnu zrejme nikdy nenapadlo zamyslieť sa nad tým, či náhodou ona nerobí niečo zle. “Je to pokrútené videnie, absolútna naivita alebo čo vlastne? V každom prípade či školí populáciu o sexuálnom správaní, je to tragédia.”

“Iste že môžu nastať neznesiteľné situácie, keď muž zneužíva svoje mocenské pozície alebo iné sily pre dosiahnutie sexuálneho uspokojenia, a mnoho žien tak bolo zahnaných do kúta. Skúsme ale tiež používať zdravý rozum a rozlišujme medzi agresiou a tým, čo je prirodzené a čomu sa každá / ý, ak chce, ubráni. Veď nemalá časť svedectiev žien, ktoré v tejto kampani figurujú, je nedôveryhodná a svedčí skôr o snahe zviditeľniť sa,” uvádza.

Machalická pripomína, že kritizujeme arabské krajiny za ich prístup k ženám a k sexu všeobecne, vyčítame im, že žena a muž sa o svojich vzťahoch nemôžu slobodne rozhodovať, že sa im dohovárajú sobáše. “Nesmerujeme ale týmto honom na čarodejnice k niečomu podobnému? Veď k situácii, keď je muž označený za zločinca, pretože chce ženu dobyť, už nie je až tak ďaleko,” dodáva na záver.