Moskva 11. júna 2016 (HSP/Foto:TASR/AP-Manu Brabo)
Značná časť obyvateľov Ukrajiny nechce veriť tomu, že v Ruskej federácii je vyššia životná úroveň. Na stránkach novín Izvestija o tom napísal bývalý ukrajinský občan a politológ Anatolij Vasserman. Vasserman poukazuje na to, že v posledných desaťročiach sovietskej epochy „žili čiernomorské a pobaltské kraje blahobytnejšie ako centrum Rusi“ a značná časť obyvateľov týchto oblastí je i dnes presvedčená, že pomer medzi životnou úrovňou sa zachoval aj po rozpade ZSSR: „A ak oni žijú omnoho horšie než vtedy, tak to podľa nich znamená, že Ruská federácia musí byť úplne spustošená“
Dokonca ani svedectvá nespočetných občanov Gruzínska, Moldavska a Ukrajiny, ktorí roky cestujú do Ruska na zárobky, nepresviedčajú ich krajanov, ktorí sedia doma, pri chudobnej peci. Pritom ani im nepríde na um uvažovať, prečo oni, Gruzínci, Moldavčania a Ukrajinci cestujú do Ruska za prácou a Rusi k nim pracovať nechodia. A čo už povedať o eurožobrákoch z Lotyšska, Litvy a Estónska? Po európskej integrácii si obrovská časť práceschopného obyvateľstva z týchto štátikov overuje svoju schopnosť pracovať v iných štátoch EÚ. Vasserman prízvukuje, že v Pobaltí „sväto veria, že v Ruskej federácii im ich bohatstvo šialene závidia a že desiatky tisíc na miestne pomery bohatých a štedrých ruských turistov, ktorí k nim každoročne prichádzajú, sú veľmi zriedkavé výnimky z pravidla“.
Bývalý ukrajinský občan Vasserman zhŕňa situáciu takto: „Naši bývalí spoluobčania teraz zameraní proti nám, rovnako rozhodne ako tí najneúspešnejší z klobásových emigrantov, odmietajú uznať novoty nášho života. Zdá sa, že oni – ak aj nie vedome, no prinajmenšom v hĺbke duše – chápu rozdelenie ZSSR v roku 1991 ako svoju vlastnú emigráciu.“ V skutočnosti sa podľa Vassermana odchodom Ukrajiny pre občanov Ruska rozloha štátu, v ktorom žijú, zmenšila o 1/37, no pre občanov samotnej Ukrajiny sa rozloha štátu, v ktorom žijú, zmenšila 37-krát!
„Predtým mal každý obyvateľ Ukrajiny prístup k niekoľkonásobne väčšiemu počtu smerov činnosti než dnes. O druhých zväzových republikách ani nie je čo hovoriť: rozdiel je stonásobný. Tí, ktorí kedysi sväto verili v heslá typu: „Moskovčan zjedol tvoju slaninu!“ a nesúhlasiacim kričali „Kufor, stanica, Rusko!“, teraz na vlastnej koži pocítili následky svojich vtedajších hlbokých omylov. Je pre nich ľahké priznať si, že sami sú strojcami svojich nešťastí? Omnoho ľahšie je nevšímať si akékoľvek dobré zvesti z území bývalej veľkej vlasti a presviedčať samých seba, že malá vlasť ešte vždy žije lepšie. Teda – ponárať sa do stále hlbšieho zablúdenia – až po priepasť,“ upresňuje diagnózu Vasserman.
Vladimír Mohorita