Môj profil 
Predplatné
Populácia vlka dravého na Slovensku je v priaznivom stave, zvyšuje sa jeho početnosť a rozširuje sa územie jeho pôsobenia. Je preto nevyhnutný správny manažment a aktívna ochrana, ktorá zohľadní rovnováhu spolužitia vlka a človeka. Dôležité je uvedomovať si aj fakt, že vlk je dravec, ktorý zabíja hospodárske zvieratá, ako sú napríklad ovce, kozy, hydinu či hovädzí dobytok. V niektorých prípadoch, ako tomu bolo napríklad v minulosti, ohrozil aj génovú rezervu Karpatského jeleňa. Vlci na Slovensku každoročne podľa oficiálnych štatistík zabijú každoročne stovky hospodárskych zvierat. Podľa vyjadrení samotných chovateľov ide o tisícky, keďže neraz so sebou telo ovce, či kozy stiahnu a preto nie je možné od MŽP SR žiadať odškodné. Stav vlkov je preto nevyhnutné monitorovať a udržiavať ho v zdravej kondícii.
MPRV SR určuje ročnú kvótu lovu vlka na základe Programu starostlivosti o vlka dravého, postupuje podľa pravidiel ktoré určilo MŽP, zohľadňuje pritom Smernicu Rady EÚ o ochrane biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín a zákon o poľovníctve. Ministerstvo určilo ročnú kvótu lovu vlka pre poľovnícku sezónu 2019/2020 v celkovom počte 35 jedincov ročne, v jednom poľovnom revíri (menšom ako 10 000 ha) pritom možno uloviť najviac dva jedince počas poľovníckej sezóny.
Určeniu kvóty predchádzalo rokovanie pracovnej skupiny, ktorej členmi sú okrem agrorezortu aj zástupcovia všetkých dotknutých orgánov a organizácií, ako Ministerstva životného prostredia SR, Štátnej ochrany prírody SR, zástupcovia chovateľov hospodárskych zvierat, Štátna veterinárna a potravinová správa SR, Národné lesnícke centrum vo Zvolene, Vojenské lesy a majetky SR a Lesy SR a zástupcovia okresných úradov a mimovládnych organizácií (OZ Vlk).
Vlka dravého možno loviť v čase od 1. novembra 2019 do 15. januára 2020, resp. do doby, pokiaľ nedôjde k naplneniu určenej kvóty lovu vlka dravého. Vlka dravého však nemožno loviť na celom území Slovenskej republiky, ale len vo vybraných poľovných revíroch a presne vymedzených územiach tak, aby sa dosiahol jeho správny manažment. Agorezort vymedzil značnú časť územia SR, kde sa vlk neloví vôbec.
Lov vlka dravého je pritom pod prísnou kontrolou. Po ulovení vlka musí poľovník bezodkladne pred manipuláciou založiť značku na označenie veľkej šelmy a zaznamenať dátum a čas ulovenia zveri. Informáciu o ulovení vlka poľovník bezodkladne oznámi príslušnému poľovníckemu hospodárovi. Poľovnícky hospodár bezodkladne ohlási ulovenie vlka dravého zamestnancom, určeným príslušným okresným úradom, pozemkovým a lesným odborom a príslušnou organizačnou jednotkou Štátnej ochrany prírody SR, za účelom vykonania vizuálnej prehliadky, odobratia vzoriek a spoločného vyplnenia záznamu o ulovení vlka dravého. Vizuálna prehliadka sa vykoná na mieste ulovenia alebo nájdenia uhynutého jedinca.
Aktuálne expertné odhady udávajú početnosť kmeňového stavu vlka dravého na Slovensku viac ako 400 jedincov, bez jarného prírastku. MPRV SR každoročne realizuje prostredníctvom Národného lesníckeho centra vo Zvolene monitoring reprodukčných párov vlka dravého. Výsledkom monitoringu je zistenie počtu narodených vĺčat, teda veľkosť prírastku, ktorý sa pre tento rok odhaduje na 240-280 jedincov. Na Slovensku lov vlka dravého umožňuje európska legislatíva.
Pri určovaní ročnej kvóty lovu vlka sa dbá, aby povolený lov neprekročil výšku ročného prírastku populácie, zníženého o prirodzené straty a iné straty (dopravné kolízie, atď.). Týmto postupom je zabezpečené, že nedôjde k negatívnemu vplyvu na populáciu vlka na Slovensku. Dokonca sa lov povoľuje na výrazne nižšej úrovni ako je čistý ročný prírastok, ktorý aktuálne predstavuje 168 – 196 jedincov. Skutočne realizovaný lov je pritom každoročne ešte oveľa nižší, ako stanovená kvóta.
Redakciu informoval Daniel Hrežík z Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.
.jpg)
