“Zmeny vo výbere ústavných sudcov sú od začiatku pôsobenia Gábora Gála ako ministra spravodlivosti jeho absolútnou prioritou,” uviedla Drobová, podľa ktorej minister od začiatku medzirezortného pripomienkového konania zákona komunikuje s odborníkmi z rezortu, ale aj s opozíciou a hľadá možnosti, ako pripraviť kompromisný návrh.
Navrhované zmeny sú podľa rezortu “výrazným zlepšením oproti súčasnému stavu”. Ide napríklad o zvýšenie kvóra potrebného na zvolenie kandidátov na ústavných sudcov v parlamente z jednoduchej na nadpolovičnú väčšinu všetkých poslancov (z 39 na 76), podmienku bezúhonnosti a morálnej integrity kandidáta či motivačný list kandidáta.
Medzi ďalšie patria účasť prezidenta SR alebo jeho zástupcu na pôde ústavnoprávneho výboru, otázky pre kandidátov zasielané verejnosťou či zavedenie odvolateľnosti ústavných sudcov na základe disciplinárneho rozhodnutia Ústavného súdu.
Minister spravodlivosti rokoval o voľbe sudcov Ústavného súdu s expertmi
Hovorkyňa MS informovala aj o štvrtkovom rozporovom konaní, na ktorom sa minister spravodlivosti stretol so zástupcami skupiny 38 právnikov, ktorí v máji predstavili svoju vlastnú víziu zmien. Skupina 38 slovenských právnikov a právničiek v máji 2018 zverejnila svoj návrh na zmenu voľby ústavných sudcov a v júni 2018 podala aj pripomienky k legislatívnym návrhom z dielne ministerstva spravodlivosti s cieľom zlepšiť voľbu ústavných sudcov a odstrániť nedostatky v návrhu ministerstva.
“Spoločne sa dokázali konštruktívne zhodnúť na niekoľkých ich úpravách pôvodného návrhu rezortu spravodlivosti, ktoré minister akceptoval,” uzavrela Drobová.
Minister spravodlivosti Gábor Gál (Most-Híd) ako jednu z alternatív predloží na rokovanie vlády návrh skupiny právnikov, v zmysle ktorého sudca ústavného súdu musí byť osobnosťou, ktorá dáva záruky, že bude vykonávať funkciu riadne, čestne, nezávisle a nestranne, a zároveň ďalšie podmienky na ústavných sudcov nebudú môcť byť dopĺňané zákonom. Vyplynulo to z rozporového konania ministra a členov skupiny 38 slovenských právnikov. TASR o tom informoval Juraj Rizman z občianskeho združenia Via Iuris
Ako uviedol, minister predloží aj druhú alternatívu, podľa ktorej podmienky na výkon funkcie budú môcť byť stanovené aj obyčajným zákonom. Lucia Berdisová z Ústavu štátu a práva SAV ju považuje za riziko, pretože každá vládna väčšina by mohla účelovo meniť požiadavky na ústavných sudcov. “Na schválenie obyčajného zákona totiž stačí iba nadpolovičná väčšina hlasov prítomných poslancov,” skonštatovala.
Podľa Via Iuris sa na rokovaní tiež podarilo presadiť, aby informácie o uchádzačoch o funkciu sudcu ústavného súdu boli zverejnené najmenej 45 dní pred ich vypočutím na ústavnoprávnom výbore. Pre najbližšiu voľbu sa súčasná lehota sedem dní rozšíri iba na 15 dní.
Ostatné návrhy skupiny právnikov minister Gál neakceptoval, informoval ďalej Rizman, podľa ktorého sa do návrhu nedostane priebežná obmena ústavných sudcov každé štyri roky, zvýšenie počtu poslancov potrebného na zvolenie kandidáta na ústavného sudcu na aspoň 90 a v druhom kole aspoň 76 hlasov poslancov NR SR či “skvalitnenie procesu vypočutia kandidátov, napríklad zriadenie komisie odborníkov pomáhajúcej ústavnoprávnemu výboru”. Minister zároveň trvá na zvýšení minimálneho veku sudcov zo 40 na 45 rokov.
Gál chce presadiť nové pravidlá výberu ústavných sudcov, podľa ktorých by sa už mohli vyberať noví ústavní sudcovia. Po stredajšom (8.8.) stretnutí s prezidentom Andrejom Kiskom potvrdil, že chce, aby sa návrhom na zmenu výberu ústavných sudcov zaoberala tento mesiac vláda a v septembri parlament.