V tomto roku pritom minimálna penzia pri 30 rokoch dôchodkového poistenia dosahuje 136 % zo sumy životného minima, teda 278,90 eura. Pri získaní viac ako 30 rokov a menej ako 40 rokov dôchodkového poistenia sa základný minimálny dôchodok bude zvyšovať za každý rok o 2 % zo sumy životného minima a pri 40 a viac rokoch dôchodkového poistenia za každý rok o 3 % zo sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu. Dve percentá zo sumy životného minima pritom v súčasnosti predstavujú 4,2 eura a tri percentá 6,3 eura.

Ako na tlačovej besede uviedol predseda SNS Andrej Danko, bez prijatej novely zákona by minimálna penzia pri 30 rokoch dôchodkového poistenia v budúcom roku dosahovala 285,90 eura. Vďaka SNS podľa neho základný minimálny dôchodok od začiatku budúceho roka stúpne na 334,30 eura, teda o vyše 48 eur. “Každý dôchodca s minimálnym dôchodkom dostane budúci rok viacej,” povedal. Opatrenie v budúcom roku zvýši výdavky Sociálnej poisťovne o 148 miliónov eur. Na pripomienku, že návrh budúcoročného rozpočtu neráta so zvýšením minimálnych dôchodkov od začiatku budúceho roka, šéf SNS viackrát zopakoval, že peniaze v štáte sú. “Ak banky budú mať zachovaný odvod, bude aj pre dôchodcov,” povedal. Vládna koalícia chce totiž zachovať osobitný bankový odvod aj po roku 2021, hoci mal byť pôvodne zrušený. “Mám za sebou deň, pre ktorý sa politicky oplatí žiť,” dodal Danko.

Predseda poslaneckého klubu SNS Tibor Bernaťák zdôraznil, že SNS sa po minimálnych penziách chce venovať celkovému nastaveniu dôchodkového systému. “Slovenská národná strana chce zvyšovať dôchodky aj ostatným zamestnancom tak, aby zásluhovosť bola zachovaná,” povedal. Národniari sa tak podľa neho nechcú rozprávať len o minimálnom dôchodku, ale chcú zvyšovať aj ostatné dôchodky.

Pôvodne sa mali minimálne penzie naviazať na priemernú mzdu až od 1. januára 2021. Poslankyňa NR SR za SNS Magdaléna Kuciaňová však uspela s pozmeňujúcim návrhom, aby sa nové nastavenie súm minimálnych dôchodkov zaviedlo už od 1. januára budúceho roka. Poukázala na sociálny aspekt novely zákona z hľadiska osôb, ktoré pracovali pred rokom 1989. “Nie často mohli objektívne ovplyvniť svoju výšku odvodov,” zdôraznila. Poslanec NR SR za Smer-SD Ľubomír Vážny, ktorý je súčasne generálnym riaditeľom Sociálnej poisťovne, pritom ešte pred hlasovaním neúspešne upozornil na to, že novelu zákona nie je možné technicky zrealizovať od začiatku budúceho roka. “Vecne a technicky to nie je možné, ledva to budeme vedieť zrealizovať od roku 2021,” povedal.

Nezaradený poslanec NR SR Jozef Mihál v rozprave upozornil na to, že súčasná vláda prijatím nového systému stanovovania minimálnych dôchodkov necháva budúcej vláde sekeru 150 miliónov eur ročne. Podľa neho prijatím novely zákona vzrastie solidarita, čo je podľa neho zneužiteľné platiteľmi odvodov. Nový systém minimálnych penzií považuje za nekoncepčný. Poslankyňa NR SR za Most-Híd Irén Sárközy v rozprave poukázala na to, že zvýšením minimálnych dôchodkov ich naviazaním na priemernú mzdu ľudia nebudú motivovaní platiť vyššie sociálne odvody.

S naviazaním minimálnych dôchodkov na priemernú mzdu zásadne nesúhlasí Sociálna poisťovňa. Považuje to za nekoncepčný zásah do systému dôchodkového poistenia, potierajúci princíp zásluhovosti a prehlbujúci princíp solidarity. “Zvyšovanie miery solidarity bude mať nepochybne dopad na motiváciu platiť poistné na dôchodkové poistenie,” upozorňuje Sociálna poisťovňa, ktorej generálnym riaditeľom je poslanec NR SR za Smer-SD Ľubomír Vážny. Sociálna poisťovňa upozornila na to, že novela zákona o sociálnom poistení od národniarov koncepčne nerieši najnižšie dôchodky, teda dôchodky tých, ktorí nie vlastnou vinou dosahovali nízke zárobky a nesplnili tak podmienky na získanie minimálnej penzie.

Veľké výhrady má k novele zákona od SNS aj ministerstvo práce a sociálnych vecí, podľa ktorého ide o významné narušenie princípu zásluhovosti v dôchodkovom poistení. “U významného podielu poistencov by výška príjmu v ekonomicky aktívnej časti života nemala pri určení sumy starobného dôchodku význam, keďže suma ich dôchodku bude rovnaká ako v prípade poistencov poberajúcich minimálny dôchodok, ktorí prispievali do systému výrazne menej,” uviedlo ministerstvo práce a sociálnych vecí. Napríklad pri 30 rokoch dôchodkového poistenia by rovnaký minimálny dôchodok dostávali tí, ktorí by penzijné odvody platili zo sumy 272 eur pri práci na čiastočný úväzok a tí, ktorých hrubá mzda by bola 848 eur. “Je dôvodné predpokladať, že uvedené bude podstatná časť dôchodcov považovať za znevýhodňujúce,” upozorňuje rezort práce a sociálnych vecí.

Minimálny dôchodok sa na Slovensku zaviedol od júla 2015. Podmienkou pre nárok na minimálny dôchodok je získanie najmenej 30 kvalifikovaných rokov dôchodkového poistenia. Pre ľudí, ktorí počas života nadobudli 30 rokov dôchodkového poistenia, minimálny dôchodok dosahuje 136 % zo sumy životného minima, čo pre tento rok predstavuje 278,90 eura. Suma minimálnej penzie sa zvyšuje za každý ďalší rok dôchodkového poistenia o 2 percentuálne body a od 40 rokov o 3 percentuálne body. Napríklad pri 45 rokoch dôchodkového poistenia minimálna penzia v tomto roku predstavuje 352,80 eura.