Pôvodný návrh zákona priniesol do podateľne poslanec NR SR Adam Lučanský ešte v marci minulého roka. Tento poslanecký návrh prinášal okrem zavedenia väčšej transparentnosti do šedej ekonomiky tretieho sektora aj označenie „organizácia so zahraničnou podporou“ tých neziskových organizácií, ktorých donormi sú zahraničné vládne, nevládne alebo korporátne subjekty, v prípade, ak ročný úhrn týchto príspevkov bol väčší ako 5 000 EUR. Viac sme o pôvodnom návrhu písali tu, tu, tu aj tu).

V Programovom vyhlásení vlády na roky 2023-2027 (PVV) je v súvislosti s reguláciou mimovládneho sektora uvedený tento záväzok: „Vláda sa zaviaže posilňovať transparentnosť… aj zavedením transparentných pravidiel financovania mimovládnych organizácií.“

Na inom mieste vláda uvádza:

„Vláde osobitne záleží na štandardizácii demokratického politického systému a zdravej súťaži politických strán. Vláda uznáva aj úlohu mimovládnych organizácií. Nemôže však akceptovať, aby politicky zamerané subjekty, často financované zo zahraničia, netransparentne ovplyvňovali demokratickú politickú súťaž. Vláda je pripravená finančne podporiť mimovládne organizácie vykonávajúce verejnoprospešnú činnosť, napríklad v oblasti sociálnej, humanitárnej, environmentálnej, výchovnej, vzdelávacej, športu a pod.“

Z uvedeného je zrejmé, že poslanecký návrh išiel nad rámec programového vyhlásenia vlády, ku ktorého plneniu sa zaviazali všetky koaličné strany.

Nakoľko bola veľká pravdepodobnosť, že by akékoľvek označovanie zahraničných agentov narazilo na odpor nielen doma, ale hlavne na pôde EÚ, pripravil Úrad vlády v spolupráci s predkladateľmi pôvodného návrhu pozmeňovací návrh, v ktorom označovanie zahraničných agentov zrušili. Avšak požiadavku, aby verejnosť vedela, kým je tá ktorá nezisková organizácia financovaná a teda za koho kope, sa pokúsili zachovať tak, že politické mimovládky označili za lobistov, čo je v EÚ úplne legálne, len sú takto označované nielen mimovládky, ale aj rôzne korporácie či jednotlivci, ktoré na pôde EÚ legálne pôsobia a otvorene lobujú za to, aby prijímaná legislatíva vyhovovala tým, ktorých záujmy na pôde EÚ presadzujú.

Druhou novinkou bolo zadefinovanie neziskoviek ako povinných osôb v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Čo by umožnilo občanovi v súlade so zákonom dopytovať sa, ako nezisková organizácia naložila s verejnými prostriedkami, teda prostriedkami od daňových poplatníkov. Viac sme o týchto zmenách písali (tu).

Prečo kladie odpor Hlas-SD?

Je zrejmé, že aj tento pozmeňovací návrh išiel nad rámec PVV. Výsledkom bol odpor strany Hlas-SD, ktorá je silne prepojená s neziskovým sektorom na ministerstve vnútra, školstva, zdravotníctva či sociálnych vecí. Na ministerstve vnútra pôsobí Rada vlády pre rozvoj občianskej spoločnosti, v ktorej majú väčšinové zastúpenie politické mimovládky. A tak cez ňu neprejde nič, čo by im pozeralo do kuchyne.

Na školstve sú dlhé roky etablované všakovaké mimovládne organizácie financované jednak z verejných zdrojov cez agentúru NIVAM (Národný inštitút vzdelávania a mládeže) alebo aj zo zahraničia USAID. O SDA, ktorá učí naše deti nad rámec školských osnov „kriticky myslieť“, sme písali (tu).  O tom, že práve na školstvo sa presunuli strážcovia demokracie a bojovníci proti dezinformáciám, sme písali (tu).

O prepojení súčasného vedenia ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny na neziskový sektor svedčí aj skutočnosť, že pôvodnú úradom vlády medializovanú zmluvu so Sorosovou Nadáciou otvorenej spoločnosti na pomoc osobám z Ukrajiny pri ich vstupe a integrácii dodatkom revidovalo ministerstvo Erika Tomáša v decembri 2023. Pôvodne schválená suma rezortom ešte počas Ódorovej vlády bola 21 706 989,89 €. Z toho ale 8 706 989,89 € mala byť spoluúčasť prijímateľa. Takže pôvodne z verejných zdrojov EÚ malo ísť nadácii 13 000 000 €. Erik Tomáš (Hlas-SD) podpísal po nástupe dodatok, ktorým parametre upravil tak, že nadácii a jej partnerom poskytlo ministerstvo z prostriedkov EÚ 16 900 000 €, pričom už sa nepočíta so žiadnou spoluúčasťou.

Navyše Ministerstvo vnútra v gescii štátneho tajomníka Michala Kaliňáka (Hlas-SD) pripravilo koncept komplexného zákona o lobingu, ktorý by mal pri lobingu myslieť na všetkých aktérov, nielen na neziskové organizácie.

Vo finále do dopadlo tak, že bol aj návrh úradu vlády pozmeňovacím návrhom Hlasu-SD vykostený tak, že v ňom zostala transparentnosť, obmedzené sankcie a aj slobodný prístup občanov k informáciám sa zredukoval.

Slabý výsledok viac ako ročného úsilia vládnej koalície

Nakoniec sa zákon o zahraničných agentoch sa transformoval na zákon o výkaze transparentnosti a aj ten je z pohľadu tretieho sektora a opozície „ruský“ a dotknutí mimovládni aktivisti neváhajú pokračovať v protestoch proti nemu aj po jeho schválení.

Podľa parlamentom schváleného zákona, ktorý ešte čaká na podpis prezidenta, každá nezisková organizácia, nadácia, či neinvestičný fond je povinná vypracovať výkaz transparentnosti za kalendárny rok do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka. Tento výkaz musí obsahovať:

1. Prehľad príjmov a výdavkov:

– Prehľad príjmov podľa zdrojov.

– Prehľad výdavkov; ak boli výdavky použité mimo územia členských štátov EÚ, štátov EHP a Švajčiarska, musí byť uvedená aj krajina ich použitia.

2. Prehľad o osobách, ktoré prispeli na činnosť neziskovej organizácie:

– Výška peňažného daru, peňažného príspevku alebo hodnota prijatej pôžičky.

– Identifikačné údaje osoby, ktorá prispela: meno a priezvisko, ak ide o fyzickú osobu, ak hodnota príspevkov presiahne 5 000 eur za rok,  názov alebo obchodné meno, identifikačné číslo a adresa sídla, ak ide o právnickú osobu.

3. Identifikačné údaje fyzickej osoby, ktorá je orgánom alebo členom orgánu neziskovej organizácie:

– Meno a priezvisko s uvedením dňa vzniku alebo zániku jej funkcie, ak táto funkcia vznikla alebo zanikla v priebehu kalendárneho roka.

Do sumy príspevkov sa nezapočítavajú: hodnota peňažného daru alebo peňažného príspevku poskytnutého na účel pomoci konkrétnej osobe so zdravotným postihnutím alebo iným nepriaznivým zdravotným stavom, suma úhrady za poskytovanie sociálnych služieb v zariadení sociálnych služieb, suma úhrady za poskytovanie zdravotnej starostlivosti.

Vzor výkazu ustanoví Ministerstvo financií Slovenskej republiky opatrením. Výkaz sa musí uložiť do verejnej časti registra účtovných závierok do 15. júla kalendárneho roka, v ktorom je povinná výkaz vypracovať. Okrem výkazu transparentnosti je každá nezisková organizácia povinná spracovať výročnú správu a účtovnú závierku.

Šutaj Eštok: Ministerstvo vnútra príde s ďalšími zmenami týkajúcimi sa mimovládnych organizácií

Za nesplnenie zákonom uložených povinností zákon stanovuje sankcie. Ak nezisková organizácia neuloží výročnú správu do verejnej časti registra účtovných závierok, uloží jej registrový úrad pokutu do 1 000 €. To isté platí aj pre výkaz transparentnosti. Aj tu je základná pokuta za nesplnenie si povinnosti 1 000 € s tým rozdielom, že ak nedôjde do 30 dní k náprave, pokuta násobne rastie a to aj opakovane, pričom najnižšia je 5 000 €.

Rovnakým spôsobom je pokutované aj neodstránenie chýb a nedostatkov vo výkaze transparentnosti, na ktorých nápravu je nezisková organizácia vyzvaná po vyhodnotení výkazu registrovým úradom.

Výkaz transparentnosti je povinné spracovať a na príslušné miesto uložiť aj každé občianske združenie a organizácia s medzinárodným prvkom, ktorého príjmy presiahnu v kalendárnom roku 35 000 €.

Z uvedeného je zrejmé, že z návrhu úradu vlády poslanci Hlasu vylúčili možnosť neziskovú organizáciu na základe nesplnených povinností zrušiť, či už v súdnom konaní alebo bez.

Prvý výkaz transparentnosti musia mimovládne organizácie vypracovať za obdobie od 1.6.2025 do 31.12.2025 a zverejniť ho do 15.7.2026 vo verejnej časti registra účtovných závierok.

V návrhu z dielne úradu vlády zostalo aj ustanovenie, ktorým sa mimovládna nezisková organizácia stáva povinnou v zmysle zákona 211/2002 o slobodnom prístupe k informáciám. Aby sa tak stalo, musí MNO buď dostať jednorazový príspevok z verejných zdrojov v hodnote najmenej 3 300 € alebo ročne v úhrne 10 000 €. V takom prípade sa tieto organizácie vystavujú tlaku verejnosti na poskytovanie informácii v súlade s infozákonom o hospodárení s poskytnutými verejnými zdrojmi.

V zákone chýba základná definícia politickej mimovládky

Zákon aj napriek úpornej snahe predkladateľov a významnému odporu dotknutých MNO a opozície nevyriešil základnú vec, prapodstatu, prečo daný zákon Slovensko potrebuje. Zákon nezadefinoval politickú mimovládku ako takú a tento pojem zostáva naďalej v rovine ľudovej slovesnosti, nestal sa pojmom zo zákona.

Definícia pojmu „politická mimovládka“ by pritom pomohla oddeliť bohumilé, verejnoprospešné neziskové organizácie od tých, ktoré majú jasnú predstavu o tom, kto a ako by mal na Slovensku spravovať veci verejné. A práve na politické mimovládky by sa mali zamerať zákony na ochranu suverenity Slovenskej republiky.

Definovať politické mimovládky a následne identifikovať tie, ktoré definíciu napĺňajú, by nemalo byť až tak náročné. Politické mimovládky na rozdiel od toho, čo o sebe prehlasujú, že sú občianske, občianskymi nie sú. Nakoľko ich primárnym zdrojom financovania nie sú príspevky od občanov, ale príspevky od filantropov, nadácií, korporácií, dotácie z verejných zdrojov Slovenska, či EÚ, prípadne mimo EÚ. Potom o nich platí: koho chlieb ješ, toho pieseň spievaj.

Sorosom financovaná mimovládna organizácia sa pokúša umlčať MCC Brusel

Ak ich zdroje financovania nie sú zo Slovenska ale hlavne zahraničné, potom pôsobia primárne nie v slovenskom ale cudzom záujme. Ak v počiatkoch vznikali dominantne z americkej finančnej podpory, potom sa budú dlho cítiť zaviazané amerických záujmom. Aj keď to môže byť proti väčšinovým očakávaniam spoločnosti.

Politické mimovládky je možné nájsť medzi organizátormi alebo podporovateľmi protivládnych protestov, či „apolitických“ občianskych kampaní. Ich aktivisti sú podpísaní pod mnohými otvorenými listami, či výzvami „občianskej“ spoločnosti.

Asi najlepšiu analýzu politických mimovládok na Slovensku urobil  v rokoch 2018 – 2023 Peter Marman, v spolupráci s Daliborom Juráškom a ďalšími spolupracovníkmi. Jej výsledky, kde porovnali ako sú na tom z pohľadu ich „občianskosti“ liberálne a prozápadne orientované politické mimovládky zaoberajúce sa kultúrno-etickými, geopolitickými alebo ekonomickými témami oproti kresťanským a konzervatívnym, môžete nájsť (tu).

Dalibor Jurášek pôsobil ešte donedávna na úrade vlády ako poradca pre premiéra pre občiansku spoločnosť.

Prečítajte si tiež:

• Poslanci v utorok večer diskutovali o novele zákona o mimovládkach
• Viaceré mimovládne neziskové organizácie žiadajú odbornú diskusiu pred schvaľovaním zákona o mimovládkach
• Parlament schválil veľmi potrebný zákon o mimovládkach. Napriek tomu, že je vykostený, mimovládkam sa nepáči