PS chce trestať sústavné šírenie nepravdy. Potrebuje Slovensko takýto zákon?

Progresívne Slovensko chce do Trestného zákona pridať nový § 361a. Za úmyselné a sústavné šírenie nepravdivej informácie v oblasti verejného zdravia, ústavného zriadenia alebo bezpečnosti štátu by hrozili až tri roky väzenia, ak je takáto informácia spôsobilá viesť k vážnemu ohrozeniu chráneného záujmu.

Predkladatelia pomenúvajú reálny problém: vedome šírené klamstvo môže mať vážne následky. Z toho však ešte automaticky nevyplýva potreba nového trestného činu. Z materiálov k návrhu zatiaľ oveľa lepšie vidno, čo chcú postihovať, než akú konkrétnu medzeru dnešného práva nový § 361a zapĺňa.

Po skúsenosti s pandémiou pribúda ešte jedna otázka. Ak sa odborný spor dotýka verejného zdravia a jedna strana tvrdí, že druhá stojí proti vedeckému konsenzu, má do takéhoto priestoru vstupovať aj trestné právo?

Táto otázka nie je samoúčelná. Samotný paragraf vedecký konsenzus nespomína, no dôvodová správa ho používa pri vysvetľovaní toho, ako možno posudzovať úmysel človeka presvedčeného o vlastnej pravde.

Návrh je stále v prvom čítaní, takže nejde o platné právo. Aktuálny stav tlače 1349 potvrdzuje NR SR.

Komu tento paragraf chýba?

Slovensko už pozná trestný čin šírenia poplašnej správy. § 361 postihuje úmyselné rozširovanie nepravdivej poplašnej správy, ktorá spôsobí nebezpečenstvo vážneho znepokojenia aspoň časti obyvateľstva.

PS chce zachytiť aj iné prípady. Podľa dôvodovej správy nepravdivé informácie nemusia vyvolať okamžitú paniku. Môžu pôsobiť dlhodobo, podkopávať dôveru v štát či odborné autority a ohrozovať zdravie alebo bezpečnosť. Ako príklady predkladatelia uvádzajú nepravdivé informácie o mobilizácii alebo tvrdenia v oblasti očkovania a liečby.

To vysvetľuje, aký jav chcú postihnúť. Stále však zostáva otázka, prečo naň treba nový trestný čin.

V materiáloch priložených k návrhu, ktoré sme preverili, nie je uvedená požiadavka polície, prokuratúry alebo súdov, že im pri konkrétnych prípadoch takáto skutková podstata chýba. Doložka vybraných vplyvov pri alternatívnych riešeniach uvádza iba: „Nepredkladajú sa.“

Dôvodová správa pritom sama pracuje so zásadou, že trestné právo má byť posledným prostriedkom. Namiesto porovnania nového trestného činu s menej invazívnymi možnosťami konštatuje, že mäkké opatrenia, napríklad osveta, „zjavne zlyhávajú“.

Návrh má viacero poistiek. Nestačí vysloviť nepravdivé tvrdenie. Konanie musí byť úmyselné a sústavné, musí ísť o jednu z troch určených oblastí a informácia musí byť spôsobilá viesť k vážnemu ohrozeniu.

Najcitlivejšie miesto je však v dôvodovej správe.

Tá najskôr upozorňuje, že trestanie „hlúpostí“, ktorým človek úprimne verí, by mohlo odrádzať od verejnej diskusie. O niekoľko strán ďalej však pripúšťa, že ani presvedčenie človeka o vlastnej pravde nemusí otázku trestnej zodpovednosti uzavrieť.

Štát by musel dokazovať, že človek vedel o nepravdivosti informácie alebo bol s jej nepravdivosťou uzrozumený. A práve pri vysvetľovaní tejto podmienky predkladatelia hovoria o človeku, ktorý vie, že jeho názor sa podstatne odlišuje od vedeckého konsenzu.

Samotný nesúhlas s vedeckým konsenzom teda trestný nie je. Otázkou je, akú váhu môže dostať pri dokazovaní úmyslu.

Ďalší rozdiel je pri hrozbe. Dôvodová správa na konci ubezpečuje, že návrh smeruje proti tvrdeniam vytvárajúcim „bezprostrednú hrozbu“. Samotný § 361a však toto slovo neobsahuje. Vyžaduje iba, aby bola informácia „spôsobilá viesť k vážnemu ohrozeniu“.

Pri trestnom zákone nejde o zanedbateľný rozdiel.

Český rozsudok hovorí niečo iné

PS túto časť dôvodovej správy podopiera rozhodnutím českého Najvyššieho súdu 3 Tdo 706/2024.

Český súd však nehovorí o „vedeckom konsenze“. Hovorí o človeku, ktorý síce subjektívne verí svojmu názoru, ale vie, že sa zásadne odlišuje od „väčšinového názoru súčasnej demokratickej spoločnosti“.

Obe formulácie sú z pohľadu slobody prejavu citlivé, každá iným spôsobom.

Rozdiel je aj v samotnom prípade. Český Najvyšší súd riešil § 405 českého Trestného zákonníka, teda osobitný trestný čin týkajúci sa popierania, spochybňovania, schvaľovania alebo ospravedlňovania genocídy a ďalších medzinárodných zločinov.

Predkladatelia slovenského § 361a túto právnu úvahu prenášajú do podstatne širšieho okruhu tvrdení o verejnom zdraví, ústavnom zriadení a bezpečnosti štátu.

A práve tu majú význam dve slovenské skúsenosti.

Covid: keď sa protistrana prestala považovať za partnera

V roku 2021 iniciatíva Hovorme spolu žiadala od RTVS sériu živých diskusií o testovaní, očkovaní, liečbe a opatreniach. Pri jednom stole mali sedieť odborníci podporujúci vtedajší postup štátu aj jeho odborní kritici.

Takáto séria diskusií nevznikla.

Vtedajší generálny riaditeľ RTVS Jaroslav Rezník neskôr povedal, že televízia sa o jej zorganizovanie „snažila veľmi intenzívne“, ale časť oslovenej vedeckej sféry odmietla debatovať so zástupcami Hovorme spolu. Peter Sabaka podľa Rezníka označil takúto diskusiu za „trójskeho koňa“, ktorý by dostal marginálny názor do verejnoprávnej televízie. Podobne argumentoval Boris Klempa.

Pre dnešný článok nie je podstatné znovu rozhodovať, kto mal v covidových sporoch pravdu. Podstatný je mechanizmus: jedna strana chcela verejnú konfrontáciu argumentov, časť druhej ju odmietala, pretože protistranu nepovažovala za rovnocenného odborného partnera.

Práve po tejto skúsenosti má formulácia o vedeckom konsenze väčšiu váhu. Ak sa odborná protistrana najskôr označí za marginálnu alebo dezinformačnú a verejná konfrontácia sa neuskutoční, vzniká otázka, ako neskôr spoľahlivo odlíšiť vedomé klamstvo od človeka presvedčeného, že väčšina sa mýli.

Veterné elektrárne: nálepka zostala, diskusia bola pripravená

Podobná otázka sa dnes objavuje pri veternej energetike.

SAPI označila iniciatívu Za pravdu o veterných parkoch, s ktorou je spojený Daniel Máčovský, za dezinformačnú a tvrdila, že pracuje so skreslenými tvrdeniami, neoverenými zdrojmi a problematickými štúdiami.

Máčovský naopak tvrdí, že svoje postoje opiera o odborné práce a dlhodobo žiada priamu verejnú konfrontáciu argumentov a zdrojov.

Takáto diskusia mala 18. septembra prebehnúť v relácii TA3 Pozrime sa na to. Niekoľko hodín pred vysielaním bola zrušená.

Po našich otázkach sa však ukázalo, že SAPI diskusiu s Máčovským neodmietla. Ján Lacko bol do relácie pozvaný, svoju účasť potvrdil a podľa stanoviska SAPI ju nezrušil. Vedel, že jedným z hostí má byť Daniel Máčovský, a bol pripravený diskutovať aj s ním.

SAPI nám zároveň napísala, že nepovažuje za užitočné deliť účastníkov verejnej diskusie na „legitímnych“ a „nelegitímnych“ podľa ich mena alebo postoja. Pri konkrétnych tvrdeniach chce posudzovať zdroj, metodiku, rozsah dát a to, či záver skutočne zodpovedá výsledkom štúdie. Výslovne dodala, že názor odlišný od prevládajúceho odborného stanoviska nepovažuje automaticky za dezinformáciu.

SAPI teda síce iniciatívu verejne označila za dezinformačnú, zároveň však deklaruje ochotu diskutovať o konkrétnych sporných tvrdeniach a podobnú diskusiu absolvovať aj v budúcnosti.

TA3 na naše konkrétne otázky o dôvode zrušenia relácie neodpovedala. Uviedla, že výber hostí a konečné zloženie diskusie je v kompetencii redakcie a že veternej energetike sa chce venovať aj naďalej, pričom „priestor na vyjadrenie dostanú všetky relevantné strany“.

Tým však vzniká presne tá istá otázka, ktorú riešime pri novom § 361a: kto a podľa akých kritérií rozhodne, ktorá strana odborného sporu je ešte „relevantná“?

Podľa SAPI sa až v piatok popoludní pred vysielaním dozvedeli, že Michal Kiča z Demokratov sa relácie z vážnych dôvodov nezúčastní. Následne o zrušení celej relácie rozhodla TA3. SAPI nepotvrdila, že Kičovo rozhodnutie súviselo s Máčovským.

Potrebujeme chýbajúcu verejnú diskusiu nahradiť trestným činom?

Pre návrh § 361a zostáva podstatná modelová otázka: ak človek opakovane tvrdí, že určitá technológia vážne ohrozuje zdravie alebo bezpečnosť, svoje tvrdenia opiera o publikované práce a verí, že dominantný odborný názor je chybný, čo navyše musí štát dokázať, aby jeho konanie považoval za úmyselné šírenie nepravdy?

Covid ukázal prípad, keď sa verejná odborná konfrontácia neuskutočnila preto, že časť oslovenej vedeckej sféry odmietla sedieť za jedným stolom s protistranou. Pri veternej energetike je situácia iná: SAPI diskusiu s Máčovským prijala, no relácia sa napokon neuskutočnila.

Spoločný problém je inde: verejná konfrontácia argumentov môže zlyhať ešte skôr, než sa pred publikom porovnajú konkrétne štúdie, dáta a dôkazy.

Z predložených materiálov zatiaľ nevyplýva, že Slovensku chýba nový trestný čin proti sústavnému šíreniu nepravdy. V sporoch, ktoré rozdeľujú spoločnosť, však zreteľne chýba verejná odborná diskusia protistrán.