Zákon o zahraničných agentoch sa mení na zákon o lobistoch. O čo vlastne ide

Z pôvodného návrhu zákona, o ktorom sme písali (tu, tu, tu aj tu) vypadla povinnosť označenia „organizácia so zahraničnou podporou“ pre MNO, ktorej donorom sú aj zahraničné subjekty. Na prvý pohľad to môže vzbudzovať dojem, že tvorcovia rezignovali na jednu zo základných požiadaviek verejnosti, aby bolo každému, koho nejaký aktivista, či expert ovplyvňuje, za koho hovorí, koho záujem presadzuje.

Avšak nie je to tak. Navrhovateľ (poslanci SNS) v spolupráci s Úradom vlády SR navrhli do druhého čítania také zmeny, aby zákon nenarazil na zbytočný odpor progresívcov v európskom politbyre.

Nakoľko EÚ od nás už roky požaduje zákon o lobingu, využili tvorcovia zákona o zahraničných agentoch túto príležitosť tak, že namiesto toho, aby zvádzali boj s veternými mlynmi, spravili týmto zákonom prvý krok, ktorým adresujú požiadavku na legislatívnu úpravu lobingu.

Výsledkom je, že mimovládky s politickými ambíciami budú pôsobiť v slovenskom verejnom priestore ako lobisti. Navyše povinnosť zaregistrovať sa ako lobista bude spočívať na neziskovej organizácii, ktorá svojim konaním ovplyvňuje politické dianie na Slovensku, vyjadruje sa k prijímaným zákonom, pranieruje tých politikov a odborníkov, čo sa neboja vystúpiť s odlišným názorom, ako má táto sieť politických mimovládok na kultúru, na ochranu prírody, na vojnu na Ukrajine, na covid, či nelegálnu migráciu.

Lobing je definovaný v zákone o registri MNO ako „cielené ovplyvňovanie osôb s rozhodovacou právomocou, napríklad politikov alebo úradníkov, s cieľom dosiahnuť legislatívne, regulačné alebo administratívne rozhodnutie v prospech určitej skupiny, organizácie alebo sektora“.

Každá nezisková organizácia, ktorá bude lobovať v priebehu štvrťroka viac ako raz musí sa zaregistrovať ako lobista. Ak mimovládna nezisková organizácia (MNO) opakovane vykonáva lobing a nezaregistruje sa ako lobista, môže čeliť nasledovným sankciám:

Pokuta do 1 000 eur – Ak nezisková organizácia nesplní povinnosť registrácie ako lobista.

Opakovaná pokuta až do 10 000 eur – Ak organizácia nesplní povinnosť ani po uložení prvej pokuty, môže dostať ďalšiu pokutu až desaťnásobne vyššiu.

Zrušenie a likvidácia organizácie súdom – Ak MNO tretíkrát za posledných 12 mesiacov poruší pravidlá o lobingu, môže registrový úrad podať návrh na jej zrušenie a likvidáciu súdom​.

Znamená to, že podľa návrhu nie je možné zrušiť MNO bez súdneho konania. Takže obavy tretieho sektora a angažovaných médií, že sa tu niekto rozhodol zakázať pôsobenie mimovládok, že štát chce obmedziť ústavné právo na spolčovanie sa, stojí na vode. Navyše prečo tretí sektor dopredu počíta s porušovaním zákona?

Občan sa o tom, že je nejaká neziskovka lobistom, dozvie vo vládou pripravovanom verejnom registri lobistov, ale aj vo výkaze o transparentnosti, kde skutočnosť, že MNO vykonáva lobing, musí nezisková organizácia uviesť. Samotný výkaz potom nájde v registri účtovných závierok alebo na web stránke samotnej neziskovky.

Vyššia transparentnosť finančných tokov v mimovládnom sektore

Predkladatelia zákona by navrhovanými opatreniami chceli zvýšiť transparentnosť a dôveryhodnosť MNO, zabrániť obchádzaniu pravidiel prostredníctvom viacerých organizácií a umožniť verejnú kontrolu nad financovaním neziskového sektora. Zvýšiť transparentnosť by malo pomôcť opatrenie, na základe ktorého každá MNO s príjmami nad 35 000 Eur ročne bude musieť vypracovať a zverejniť výkaz o transparentnosti. Tento musí obsahovať prehľad príjmov podľa zdrojov a prehľad výdavkov, zoznam osôb a organizácií, ktoré prispeli na jej činnosť (vrátane výšky darov či pôžičiek), identifikačné údaje fyzických osôb v riadiacich orgánoch MNO.

Výkaz sa bude povinne ukladať do verejnej časti registra účtovných závierok a zverejňovať na webovej stránke MNO. Dôležité je, že výdavky budú musieť byť v prehľadnej štruktúre. Nie ako je tomu dnes, keď vo výročnej správe môže MNO skryť 400 tisíc eur v položke ostatné služby. Výkaz bude podávaný elektronicky v štandardizovanej podobe, čo umožní jeho jednoduchú analýzu a verejnú kontrolu. Neziskové organizácie budú musieť rozlíšiť dary na bežnú činnosť od darov určených na pomoc zdravotne postihnutým osobám (z dôvodu citlivej povahy týchto údajov).

Nová úprava konečne umožní aj kontrolu neziskového sektora štátnymi orgánmi. Úrad vlády zistil, že počas 30 rokov fungovania tretieho sektora na Slovensku, nebola v tomto vykonaná ani jedna kontrola zo strany štátu. Registrový úrad a Ministerstvo vnútra budú mať po novom oprávnenie kontrolovať výkazy, vyžiadať si doplňujúce informácie a v prípade nesúladu vyžadovať nápravu. Ak MNO neposkytne správne údaje, alebo nesplní povinnosť nápravy, môže dostať pokuty a v prípade opakovaných porušení až návrh na jej zrušenie súdom​.

Právo slobodného prístupu k informáciám dopadne aj na politické mimovládky

Komplikovať život bude politickým mimovládkam aj úprava, ktorou sa každá neziskovka, ktorej boli poskytnuté verejné zdroje, automaticky stáva povinnou osobou, na ktorú sa vťahuje zákon 211/2000 o slobode informácii, v ktorom sa okruh povinných osôb rozširuje práve o neziskovky financované z verejných zdrojov.

Mimovládky budú na požiadanie na základe infozákona povinné informovať o hospodárení s verejnými prostriedkami. Ak MNO nevyhovie žiadosti o informácie, musí podať vecne odôvodnený podnet subjektu, ktorý jej poskytol prostriedky.

Potrebu zákona tohto typu dokumentuje odpoveď redaktorky Dennika N počas tlačovky, kde poslanci národnej rady spolu s úradom vlády predstavovali verejnosti zmeny, s ktorými prichádza zákon do 2. čítania. Na otázku, na základe čoho označujú Hlavné Správy za dezinfoweb, odpovedala, že je na zozname „konšpirátori.sk“, teda zoznamu, ktorý vytvorila nejaká neziskovka, ktorej donorom je aj Americká ambasáda. Nerozhodol o tom súd. A takýto zoznam považuje mainstreamový denník s ambíciou ovplyvňovať verejnú mienku  a meniť politické smerovanie SR za relevantný na to, aby označoval médiá, ktoré sa na dianie okolo nás a vo svete pozerajú inými očami, ktorý nekorešponduje so záujmami donora neziskovky za dezinfoweb. Potešilo, že odpoveď redaktorky vyvolala všeobecné pobavenie.

Hlas prichádza opäť s výhradami

Na súčasnom znení zákona pracovali navrhovatelia s úradom vlády takmer rok, aby sa nedostali do sporu s euroúradníkmi a slovenskou ústavou. Pripravenosť diskutovať o zákonnej úprave na zabezpečenie vyššej transparentnosti tretieho sektora verejne deklarovala aj Splnomocnenkyňa vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti. Inšpiráciu ako nastaviť zákonný rámec financovania, transparentnosti a spolupráce MNO so štátom hľadala aj v Maďarsku, ktoré je v oblasti regulácie neziskoviek oveľa ďalej. Predtým v tejto veci navštívila partnerov v Nemecku.

Podľa informácií Juraja Gedru z úradu vlády neprispela splnomocnenkyňa do diskusie so žiadnym návrhom. Snaha na poslednú chvíľu predložiť pri schvaľovaní zákona v druhom čítaní pozmeňovací návrh, ktorým by malo dôjsť k vykosteniu navrhovanej úpravy je možné považovať za zlý vtip, ktorý má snahu navrhovateľov a úradu vlády podkopať.

Ak by si tento pozmeňovací návrh mali osvojiť poslanci Hlasu a bez jeho schválenia navrhovaný zákon nepodporiť, tak sa to nedá hodnotiť inak ako zrada. Ak Hlasákom neotvorila oči ani dekonšpirácia pokusu o štátny prevrat organizovaný sieťou MNO, tak je otázne, aký argument by ich primäl k tomu, aby za zákon, ktorý fungovanie politických mimovládok zareguluje, zdvihli ruku. Deklarácie predsedu Hlasu, ktoré mal aj v rozhovore pre náš denník (tu), o potrebe činnosť politicky angažovaných MNO dostať pod kontrolu, by znamenali len prázdne politické gestá a skôr by svedčili o tom, že nemá svoju stranu pod kontrolou.

Búri sa aj tretí sektor

Proti snahe činnosť politických mimovládok na Slovensku zaregulovať sa búria aj dotknuté politické MNO. Od nich sa to dalo aj očakávať. Vlastná medicínka im totiž nechutí. To, čo požadujú na politikoch, politických stranách (transparentnosť) im nevonia na nich samotných.

Svoj boj prenášajú aj na námestia, kde odpor voči pripravovanému zákonu doplnili do agendy protivládnych protestov, ktoré z protestu na protest strácajú svoj revolučný obsah. Falošnému príbehu o snahe tejto vlády vystúpiť z EÚ a pripojiť nás k Ruskej federácii verí už len málokto.

Dnes aktivisti prichádzajú s inou rozprávkou, že vláda pripravila „ruský zákon“. Dokonca si k tomu pripravili aj vyhlásenie, v ktorom vyjadrili odmietnutie návrhu zákona, ktorý podľa nich diskriminuje a šikanuje aktívnych občanov a mimovládne organizácie. Falošne tvrdia, že tento zákon je inšpirovaný ruským právnym aktom a môže obmedziť občianske slobody na Slovensku. Vyzývajú poslancov NRSR, aby návrh zákona odmietli, a zdôrazňujú, že Slovensko by sa malo držať európskych hodnôt a nepristupovať k praktikám, ktoré pripomínajú ruské alebo komunistické postupy.

Svoje nádeje vkladali do rebelov okolo Migaľovcov. Dokonca ich na spoločenskú zodpovednosť vyzývali z tribún protivládnych protestov. Neskrývali frustráciu, keď sa ich Róbertovi Ficovi podarilo „upratať“, naplniť ich mocenské ambície, výmenou za podporu vládneho programu v parlamente.

Ako to so zákonom na obhajobu slovenskej suverenity nakoniec dopadne ukážu už najbližšie dni. Slovensko ho potrebuje ako soľ. Nie je ale isté, či túto potrebu rovnako vnímajú všetci poslanci vládnej koalície.