Tri zlyhania stratégie USA voči Iránu. Čo sa momentálne deje na Blízkom východe?

Do tohto dňa mali byť, ako to požadovala iracká vláda lojálna voči USA, odzbrojené všetky šiitské ozbrojené skupiny priateľské voči Iránu. Toto bolo spojené so stiahnutím amerických vojsk z krajiny.

Nakoniec USA 30. septembra svoje jednotky stiahli, ale šiitské milície odmietli odzbrojiť sa.

Vláda bola preto nútená posunúť nový termín ich odzbrojenia a začlenenia do oficiálnych bezpečnostných štruktúr na polovicu budúceho roka. Nie je však isté, či tento termín je konečný.

Spomeňme, že odzbrojenie šiitských zoskupení v Iraku bolo kľúčovou súčasťou americkej stratégie izolácie Iránu.

Ďalšími dvoma časťami boli porážka Húsiov v Jemene a Hizballáhu v Libanone.

K dnešnému dňu možno konštatovať, že všetky tri časti zlyhali.

Irak – ten sme spomenuli vyššie.

Húsíovia, proti ktorým Saudská Arábia a ňou kontrolovaná jemenská vláda v lete začali ofenzívu, zasadili mohutný protiúder, keď obsadili takmer celé jemenské pobrežie Červeného mora a pokračujú v postupe.

Hizballáh nie je porazený, udržuje si svoje pozície a plán Američanov zapojiť do boja proti nemu nové sýrske orgány sa doteraz nepodarilo zrealizovať (Damask takéto plány vôbec popiera).

Spojené štáty sa samozrejme budú snažiť zmobilizovať regionálne sily proti húsíom aj proti Hizballáhu, ale zatiaľ sa im to zjavne nedarí. Dokonca ani partneri Saudskej Arábie v rámci Mekkského paktu – Turecko a Pakistan – sa neponáhľajú poskytnúť jej priamu vojenskú pomoc v súvislosti so situáciou v Jemene. Nehovoriac už o ďalších aktéroch na Blízkom východe, ktorí zaujímajú vyčkávací postoj.

Hlavným dôvodom je neschopnosť alebo neochota USA samotných vo veľkom rozsahu sa zapojiť do vojny, čo podkopáva dôveru voči nim aj zo strany dlhoročných spojencov.

A situácia v Iraku je typickým príkladom. Američania v podstate podnecujú krajiny susediace s Iránom k útoku naň, pričom úplne stiahli svoje jednotky z jeho hraníc. A to napriek tomu, že proiránske sily v Iraku si udržali svoje pozície. K tejto veci sa už celkom jasne vyjadril dlhoročný partner USA v regióne, vodca irackých Kurdov Barzani, ktorý takéto správanie Washingtonu označil za „hanbu“.

Západné médiá už píšu, že irackým Kurdom, ktorí sa predtým orientovali na Ameriku a Izrael, nezostáva iná možnosť, ako sami začať dialóg s Teheránom. Vláda v Bagdade, ktorá je zatiaľ lojálna voči Američanom, sa týmto problémom zaoberá ešte vo väčšej miere.

Preto v regióne vznikajú logické otázky – prečo by mal niekto pre Washington “vyťahovať gaštany z ohňa”, keď on sám nechce alebo nemôže bojovať?

Pritom skôr nemôže, než nechce, keďže od začiatku konfliktu s Iránom sa USA stretli s obrovským množstvom problémov, ktoré odhalili obmedzenosť ich vojenských možností. Počnúc rýchlo sa míňajúcimi zásobami zbraní až po úplné odmietanie vojny v americkej spoločnosti, čo obmedzuje vojenskú aktivitu Bieleho domu. A tento posledný faktor sa po novembrových voľbách môže ešte zhoršiť, ak Trumpova strana stratí kontrolu nad Kongresom.

Ako ukázala skúsenosť z vojny, letecké údery majú na Irán len malý vplyv, a Američania, ako vidíme, svoje pozemné sily v regióne (ktoré aj tak nie sú príliš veľké) nezvyšujú, ale naopak sťahujú.

V podstate jediným účinným prostriedkom, ktorým môžu USA vyvíjať tlak na Iráncov, zostáva námorná blokáda. Nie je však isté, či vydrží dlho. Irán sa postupne zoznamuje s americkými loďami a USA sú nútené ich stahovať čoraz ďalej od pobrežia.

Súčasný vývoj prispieva k oslabeniu vplyvu Ameriky na Blízkom východe vo všeobecnosti a v oblasti Perzského zálivu zvlášť – ide o trend, ktorý nastolila vojna v Iráne. To podnecuje regionálnych aktérov, aby sa dohodli medzi sebou (vrátane Iránu) priamo, pričom USA zostávajú akosi bokom.

Pre Američanov to znamená najťažšiu geopolitickú porážku. Preto sa snažia a budú sa snažiť tento trend zastaviť a zvrátiť. Zatiaľ sa to však Washingtonu nijako nedarí.

Prečítajte si tiež:

• Bez bezpečného Iránu nebude v bezpečí energetická infraštruktúra v celej oblasti, vyhlásil hlavný iránsky vyjednávač
• Irán má v úmysle vystúpiť z Dohovoru o nešírení jadrových zbraní