Ruský minister varuje pred „rozpadom“ svetového obchodu

Toto posolstvo prichádza v čase, keď sa ministri najväčších svetových ekonomík pripravujú na stredajšie stretnutie v Milwaukee pred samitom lídrov G20, ktorý je naplánovaný na december v golfovom klube amerického prezidenta Donalda Trumpa v Miami.

Zatiaľ čo však Trumpova administratíva zaslala Putinovi výnimočné pozvanie na účasť na tomto stretnutí na vysokej úrovni koncom tohto roka, ruský minister hospodárstva Maxim Rešetnikov vyzýva na zásadnú revíziu súčasného programu G20, ktorý navrhli Spojené štáty.

Medzi témy diskusie, ktoré na stretnutie v Milwaukee načrtla kancelária amerického obchodného zástupcu Jamiesona Greera, patria „odstránenie nútenej práce v globálnych dodávateľských reťazcoch, aktualizácia princípu najvyšších národných zvýhodnení (Most-Favored Nation, MFN), odsúdenie zneužitia obchodu s potravinami vo vojenských zámeroch a riešenie štrukturálnych nadbytočných kapacít a výroby“.

Rešetnikov nesúhlasil s každou z nich.

„Úsilie amerického predsedníctva, ktoré stálo pri zrode G20, o to, aby sa naša pozornosť opäť sústredila na kľúčové globálne otázky, je skutočne cenné,“ uviedol Rešetnikov v článku pre Newsweek. „Vyvstáva však otázka: predstavujú všetky štyri témy navrhnuté na tohtoročnú diskusiu skutočne najnaliehavejšie výzvy, ktorých neriešenie predstavuje hlavnú hrozbu pre globálny obchod?,“ zamyslel sa.

Ruský najvyšší hospodársky predstaviteľ skôr uviedol, že Moskva a ďalší členovia G20 zdieľajú „nádej, že USA sa opäť vrátia k využívaniu svojho vplyvu a moci na riešenie naliehavejších a významnejších otázok multilaterálneho obchodného systému, než sú tie, ktoré sú na dnešnom obchodnom programe G20 – obnovenie efektívneho a spravodlivého riadenia obchodu, vrátane systému riešenia sporov, zakotveného vo Svetovej obchodnej organizácii (World Trade Organization, WTO).“

Nútená práca

V súvislosti s nútenou prácou zaviedla Trumpova administratíva v júli nové clá zamerané na krajiny, o ktorých tvrdila, že neurobili dosť na to, aby zabránili dovozu tovaru vyrobeného ľuďmi nútenými pracovať proti svojej vôli.

Zoznam zahŕňal 37 krajín – Čínu a Rusko, ale aj viacero krajín priateľských voči USA, ako sú spojenci USA Izrael, Turecko a Saudská Arábia – a Hongkong, na ktoré bolo uvalené 12,5-percentné clo za to, že údajne nezaviedli obmedzenia na dovoz lacného tovaru vyrobeného s využitím nútenej práce.

Cieľom boli aj ďalších 17 krajín, vrátane Kanady, Mexika a Spojeného kráľovstva, u ktorých sa zistilo, že síce majú určité, avšak nedostatočné zákony proti tejto praktike. Európskej únii, Japonsku, Južnej Kórei, Švajčiarsku a Taiwanu boli uložené dodatočné clá, čím sa sadzba zvýšila na maximálnu úroveň 10 alebo 12,5 percenta.

Rešetnikov uznal, že „nikto nemôže poprieť dôležitosť spoločného medzinárodného úsilia v boji proti nútenej práci, jej dôsledkom a základným príčinám.“

Zároveň však argumentoval, že „táto konkrétna téma zrejme príliš neprispieva k obnoveniu vzájomnej dôvery, k vytvoreniu priaznivého a plynulého prostredia pre naše podniky po celom svete ani k odstráneniu neopodstatnených obchodných bariér.“

„Dúfajme, že existujúce obchodné spory neovplyvnia to, čo je potrebné urobiť na odstránenie tohto ohavného porušenia ľudských práv,“ povedal Rešetnikov.

Nadmerná výrobná kapacita

Pokiaľ ide o nadmernú výrobnú kapacitu, problém, ktorý USA často spomínajú v súvislosti s rozsiahlou čínskou výrobou a vývozom lacného, štátom dotovaného tovaru, Rešetnikov označil tento pojem za „pomerne sporný – krajina, ktorá disponuje určitými komparatívnymi výhodami, vyprodukuje viac, než spotrebuje, a následne bude prebytok vyvážať.“

Uviedol, že otázka, „či takýto prebytok výroby nad domácou spotrebou vyplýva zo skutočných konkurenčných výhod, alebo je výsledkom narušenia hospodárskej súťaže“, je oprávnená. Zároveň však poznamenal, že štátne dotácie využívajú mnohé krajiny, vrátane tých, „ktoré tradične vyznávajú svoj záväzok voči trhovo orientovanému ekonomickému modelu“.

Okrem toho argumentoval, že celý rad ďalších opatrení vytvára na trhu nespravodlivé výhody. Niektoré z nich USA často využívajú.

„Patria medzi ne clá a rôzne necolné obmedzenia, ktoré zabezpečujú dopyt po domácich dodávateľoch,“ povedal Rešetnikov. „Kontroly vývozu, obmedzenia transferu technológií a dominantné postavenie nadnárodných korporácií môžu viesť k monopolizácii určitých odvetví, čo má za následok ‚extrémnu‘ nadmernú kapacitu. Výhody a ochrana poskytované na domácom trhu sa následne premieňajú na výhody na zahraničných trhoch.“

Rusko je od vypuknutia rusko-ukrajinskej vojny vo februári 2022 vystavené prísnym sankciám a ďalším obchodným obmedzeniam zo strany USA a európskych spojencov.

Nový americký zákon pomenovaný po zosnulom americkom senátorovi Lindsey Grahamovi, ktorý Trump podpísal začiatkom tohto mesiaca, priniesol nové represívne opatrenia proti Moskve. Podľa nedávnej správy časopisu The Atlantic však americký líder zvažuje aj zmiernenie sankcií výmenou za prepustenie amerických občanov uväznených v Rusku.

S cieľom riešiť potenciálne nerovnováhy a ďalšie spory, ktoré môžu vzniknúť medzi členmi G20, Rešetnikov navrhol aktívnu spoluprácu pri prehodnocovaní a zlepšovaní existujúcich procesov, ako sú „obchodné nápravné opatrenia a pravidlá vyplývajúce z Dohody WTO o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach“.

„Zlepšenie a prispôsobenie týchto mechanizmov je v našich rukách,“ povedal Reshetnikov. „Mali by sme spolupracovať v rámci G20 a WTO na zlepšení multilaterálnych pravidiel s cieľom riešiť rôzne formy narušenia obchodu komplexným medziodvetvovým spôsobom,“ vyjadril sa.

Otázky národnej bezpečnosti

Téma potravinovej bezpečnosti sa stala mimoriadne naliehavou výzvou v kontexte nárastu konfliktov, ktoré spôsobujú chaos v globálnych dodávateľských reťazcoch, ako je napríklad vojna medzi Ruskom a Ukrajinou či vojna USA a Izraela proti Iránu.

Je to tiež téma, v ktorej Reshetnikov naznačil zhodu medzi Moskvou a Washingtonom.

„Pokiaľ ide o otázku zneužitia obchodu s potravinami vo vojenských zámeroch, plne súhlasíme s našimi americkými kolegami: ide o mimoriadne akútny globálny problém,“ uviedol Rešetnikov. „Najväčšiu ťarchu obmedzení, ktoré si navzájom ukladajú hlavné subjekty na globálnych trhoch, nesú najchudobnejší a najzraniteľnejší ľudia na celom svete,“ dodal.

Rusko však vidí priestor na pokrok v snahe o dohody, ktoré „zahŕňajú nielen opatrenia priamo súvisiace s obchodom s potravinami, ale aj všetky obmedzenia, ktoré tento obchod brzdia“. Patria sem podľa Rešetnikova „obmedzenia obchodu s poľnohospodárskymi vstupmi, vrátane hnojív, zariadení na ich výrobu, ako aj základných služieb, ako je financovanie, platby, poistenie a doprava“.

Tiež argumentoval, že diskusia o „zneužívaní obchodu vo vojenských zámeroch“ by sa mala rozšíriť aj za rámec potravín na čoraz častejšie využívanie článku XXI Všeobecnej dohody o clách a obchode (General Agreement on Tariffs and Trade, GATT), ktorý umožňuje členom porušiť určité záväzky voči WTO ako „výnimky z dôvodu národnej bezpečnosti“.

S týmto prístupom majú skúsenosti aj USA, aj Rusko.

Po vypuknutí rusko-ukrajinskej vojny v roku 2014 Moskva využila výnimku WTO z dôvodu národnej bezpečnosti na obhajobu obchodných obmedzení voči Kyjevu týkajúcich sa tranzitu tovaru cez susedné krajiny. WTO v roku 2019 uznala argument Ruska za platný.

USA sa v roku 2018 počas prvého funkčného obdobia Trumpovej administratívy odvolali na tú istú výnimku na obhajobu ciel na oceľ a hliník, pričom argumentovali, že rozhodnutia týkajúce sa národnej bezpečnosti by mali byť vo veľkej miere ponechané na jednotlivé krajiny. WTO túto argumentáciu vo svojom rozhodnutí z roku 2022 zamietla, hoci Washington podal odvolanie.

„V súčasnosti sa zdá, že takzvané výnimky z dôvodu národnej bezpečnosti stratili svoj ‚výnimočný‘ charakter a premenili sa na všeobecné pravidlo, ktoré riadi rozhodnutia v oblasti obchodnej politiky určitých krajín, hoci tento meč reže oboma smermi,“ uviedol Rešetnikov.

Hoci Rešetnikov argumentoval, že „za súčasných okolností je konsenzus o akýchkoľvek riešeniach v tejto oblasti nepravdepodobný, ak nie nemožný“, zdôraznil, že „to neznamená, že v priebehu reformy multilaterálnych obchodných pravidiel si môžeme dovoliť túto záležitosť neriešiť alebo ju odkladať na vhodnejšie časy.“

Uprednostňovanie

A predsa „ďalšou pomerne kontroverznou otázkou je osud jednej zo základných zásad multilaterálneho obchodného systému – režimu najviac zvýhodneného národa (Most-Favored Nation, MFN),“ uviedol Rešetnikov.

MFN sa vzťahuje na zásadu WTO, podľa ktorej krajiny vo všeobecnosti uplatňujú rovnaké štandardné colné sadzby na dovoz zo všetkých členských štátov WTO, namiesto toho, aby uprednostňovali jednu krajinu pred druhou. V praxi USA a ďalšie krajiny stanovujú sadzbu cla MFN pre každý produkt, hoci jednotlivé krajiny môžu čeliť odlišným sadzbám, ak sa uplatňujú preferenčné obchodné dohody alebo iné osobitné clá.

V dokumente predloženom WTO minulý december Trumpova administratíva opísala princíp MFN ako „nevhodný pre túto éru“ a argumentovala, že „je čas uznať nutnosť umožniť všetkým členom uzatvárať vzájomne prospešné dohody, ktoré sa nemusia vzťahovať na každého člena.“

Rešetnikov však argumentoval, že keďže princíp MFN slúži ako „kotva“, ktorá poskytuje základ pre obchodné vzťahy medzi členmi WTO, „odstránenie tejto chrbtovej kosti systému by bolo podľa nášho názoru chybou“.

Výnimky by mali byť „jasne definované“, povedal, pričom „mali by sa zaviesť nové, flexibilnejšie mechanizmy, ktoré by vládam umožnili rýchlo prispôsobiť svoje obchodné režimy, ak to vyžadujú naliehavé a objektívne odôvodnené okolnosti.“

A vzhľadom na ekonomickú váhu a vplyv každého člena G20, povedal, „nikto z nás by nemal svojvoľne a jednostranne meniť obchodné podmienky.“

V opačnom prípade, varoval, by sa celý globálny obchodný systém, ako ho poznáme, mohol rozpadnúť.

„Aký má zmysel systém, ktorý poskytuje svojim členom úplnú voľnosť pri jednostrannom a selektívnom menení ich obchodných režimov?,“ spýtal sa Rešetnikov. „Podľa môjho názoru práve to znamená fragmentácia systému – a navyše aj jeho rozpad,“ uviedol

„Neverím, že takýto scenár je v záujme kohokoľvek z nás,“ dodal.

Prečítajte si tiež:

• Američania uvalili sankcie na ruské spoločnosti zapojené do obstarávania zbraní pre Irán
• Tokajev v Berlíne napomenul Merza: Putin je najprijateľnejšou osobnosťou, aj pre Európu