Slovenské mimovládne organizácie, ako aj opozícia novelu zákona kritizovali, považujú ju za škodlivú a diskriminačnú, hovoria aj o protiústavnosti. Opakovane ju nazývali ako „ruský zákon“. Zo zákona vypadlo nielen označenie zahraničný agent, ale aj označenie lobing, napriek tomu opozícia tvrdí, že v zákone ostalo veľa zlých vecí, napríklad administratívna záťaž pre mimovládky či zásah do súkromia darcov. Opozícia vyzvala prezidenta Petra Pellegriniho, aby zákon nepodpísal.

Navrhovatelia zákona o mimovládkach i premiér Robert Fico (Smer-SD) tvrdia, že predložená legislatíva nemá nič spoločne s ruskou, americkou či izraelskou legislatívou. Cieľom slovenského návrhu je podľa nich len sprecizovanie kontrolných mechanizmov a zlepšenie transparentnosti, aby vedeli, ako sú financované mimovládne organizácie a kto im dáva peniaze. Tvrdia, že návrh zákona bol spracovaný v súlade s pravidlami EÚ.

Po tomto hlasovaní predseda parlamentu Richard Raši ukončil 33. schôdzu NR SR.

Schválením zákona k neziskovkám ukončili schôdzu, body presunuli na máj

Poslanci Národnej rady (NR) SR ukončili v stredu podvečer 33. schôdzu po tom, čo odhlasovali legislatívu k neziskovým organizáciám. Neprerokované body programu presunuli na ďalšiu riadnu schôdzu, ktorá sa začne 27. mája. Opozícia s týmto postupom nesúhlasila. Žiadala, aby parlament pokračoval v schôdzi a rokoval aj po Veľkej noci.

Pred hlasovaním sa uzavrela rozprava v treťom čítaní, hoci bolo v nej prihlásených ešte viacero poslancov. Parlament odobril ukončenie rozpravy na návrh predsedu NR SR Richarda Rašiho (Hlas-SD).

Schôdza trvala od 25. marca, na jej programe bolo pôvodne vyše 150 bodov. Viaceré z nich sa už prekladali z predošlých schôdzí, napríklad opozičné návrhy na odvolanie ministrov. Ďalšia riadna schôdza by mala byť posledným zasadnutím poslancov pred letnou prestávkou.

Opozícia vyzýva prezidenta, aby vetoval novelu zákona o neziskovkách

Opozícia vyzýva prezidenta SR Petra Pellegriniho, aby vetoval novelu zákona o neziskových organizáciách, ktorú v stredu schválila Národná rada (NR) SR. Koalícia chce podľa opozície týmto zákonom postihovať, šikanovať a trestať aktívnych občanov len za to, že pracujú v mimovládnom sektore a v mnohých oblastiach suplujú roky nefungujúci štát. Opoziční poslanci tiež pripomenuli, že návrh koalícia schválila po roku od predloženia. Dodali, že cieľom zákona je prenasledovať mimovládne organizácie, ktoré vládu kontrolujú.

„Dookola opakujú, ako si vážia tie ‘dobré’ mimovládne organizácie, ktoré robia sociálnu alebo charitatívnu prácu, a že im prekážajú iba tie ‘zlé’ neziskovky. Čiže tie, ktoré si dovolia byť voči vláde kritické. Tento ruský zákon však samozrejme postihuje všetkých. Doplatia naň napríklad aj mamy, ktoré pomocou svojej neziskovky zabezpečujú lepší život svojim zdravotne znevýhodneným deťom,“ uviedla poslankyňa Lucia Plaváková (PS).

PS označilo novelu zákona za protiústavnú. Porušuje podľa hnutia medzinárodné ľudskoprávne záväzky Slovenska. „Aj preto vyzývame prezidenta Petra Pellegriniho, aby zákon nepodpísal a nepodieľal sa tak na deštrukcii mimovládneho sektora, ktorý reálne pomáha ľuďom, na ktorých vlády Roberta Fica 14 rokov kašlú,“ doplnila Plaváková.

Poslanec Ondrej Dostál (SaS) označil návrh za ruský a namietal, že k nemu nebola riadna diskusia. Zároveň kritizoval predsedu parlamentu Richarda Rašiho (Hlas-SD), že nedal hlasovať o procedurálnych návrhoch opozičníkov, ktoré sa týkali hlasovania. Dostál chcel napríklad navrhnúť, aby sa nedalo hlasovať o pozmeňujúcom návrhu poslanca Richarda Glücka (Smer-SD), ktorý podľa neho nespĺňal potrebné náležitosti. Poslankyňa Mária Kolíková (SaS) hovorila v tejto súvislosti o útoku na občiansku spoločnosť. Avizovala, že SaS sa pripojí k návrhu opozičných partnerov, ktorí sa chcú obrátiť na Ústavný súd SR.

„Vládna koalícia v parlamente práve schválila zvrátený ruský zákon, ktorým chce šikanovať ľudí, ktorí pomáhajú v neziskovom sektore, starajú sa o chorých, biednych, či o mládež,“ uviedla v stanovisku poslankyňa a predsedníčka strany Za ľudí Veronika Remišová. Legislatívny proces pri tejto novele podľa nej poukazuje na to, že ide o narýchlo „zbúchanú“ pomstu voči občianskej spoločnosti. Pripomenula, že pozmeňujúce návrhy majú dvojnásobný počet strán, ako má samotný zákon. „Vyzývame prezidenta Petra Pellegriniho, aby tento hanebný zákon koalície vetoval a ako čestný predseda a zakladateľ strany Hlas zabezpečil, že jeho poslanci za prelomenie veta už nebudú hlasovať,“ dodala Remišová.

Zacharová: Zákon na zabezpečenie transparentnosti MNO musí byť systematický

Zákon, ktorým sa zabezpečí vyššia miera transparentnosti mimovládnych neziskových organizácií (MNO) musí byť presný a systematický. Transparentnosť mimovládok je podmienka ich dôveryhodnosti a nie útok na ne. V stredu prijatá legislatíva z dielne SNS však bola pripravená unáhlene. V reakcii na prijatie novely zákona o neziskových organizáciách to uviedla splnomocnenkyňa vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti Simona Zacharová. Ak by sa podľa nej „viac počúvalo“ a menej „presadzovalo silou“, nedošlo by k chaosu a nepríjemnostiam. TASR o tom v stredu informovala Lucia Hurajtová z Úradu splnomocnenca vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti.

„Som presvedčená, že moderný rámec pre transparentnosť musí obsahovať aj jasné vymedzenie činností, ktoré prekračujú hranice bežných činností mimovládnych neziskových organizácií v zmysle platných právnych predpisov a občianskeho aktivizmu, a smerujú k politickému ovplyvňovaniu, s čím súvisí aj potreba úpravy pravidiel pre lobing, ktoré budú platiť pre všetkých rovnako – férovo a bez výnimiek. Ak má byť lobing transparentný, nech je to systémové opatrenie – pre všetkých, ktorí vstupujú do tvorby a prijímania verejných politík,“ uviedla Zacharová. Ako dodala, legislatíva by podľa nej mala byť rovnaká pre firmy, jednotlivcov, mimovládne organizácie aj politické strany.

Ako Zacharová zdôraznila, zverejňovanie darcov je jedným z kľúčových opatrení, ktoré podporuje. Nejde podľa nej o stigmatizáciu neziskoviek či o represiu voči nim. Nie je prijateľné, aby subjekty s nejasným financovaním a politickou motiváciou pôsobili v prostredí, kde nie sú stanovené dostatočné pravidlá. Takéto aktivity by v konečnom dôsledku podľa splnomocnenkyne mohli viesť k podkopávaniu dôvery verejnosti v štátne inštitúcie či, v krajnom prípade, aj k oslabovaniu suverenity rozhodovania orgánov verejnej moci SR.

„Som pripravená ďalej rokovať, vysvetľovať, upravovať. Ale budem vždy trvať na tom, že bez transparentnosti nemôže byť dôvera a bez dôvery nemôže byť kvalitná demokracia,“ dodala Zacharová.