V rozhovore projektu Infosecurity.sk, o ktorého pozadí sme písali viac (tu), vyjadril pozvaný hosť, „expert“ na hybridné hrozby, Domician Zahorjan ľútosť nad tým, že Slovensko za súčasnej vlády úplne rezignovalo na boj s dezinformáciami a hybridnými hrozbami na úrovni štátu, na úlohu vytvárať zo Slovenska bezpečný priestor a odolnejšiu spoločnosť.

Svoje tvrdenie podložil slovami „štát v podstate zrušil alebo obmedzil činnosť útvarov, ktoré sa venovali hybridným hrozbám a strategickej komunikácii.“ Vďaka týmto opatreniam prišiel o dobré miestečko na ministerstve vnútra aj samotný expert.

Dnes svoje miesto našiel v „nezávislej“ neziskovej organizácii NEST, určenej na boj s hybridnými hrozbami. Zároveň vyslovil presvedčenie, že účinný boj s hybridnými hrozbami a budovať odolnejšiu spoločnosť môže štát len celospoločensky, teda ak sa do neho zapoja štátne inštitúcie, neziskový sektor, akademický sektor a súkromné firmy. „Jedine takto môžeme byť odolní.“ doplnil. A posťažoval si, že štát dnes práve občiansky sektor vynecháva, čo považuje za vážny nedostatok.

Uviedol, že za súčasného stavu, keď štát aktívny dostatočne nie je, preberajú  časti zodpovednosti práve tie ostatné zložky, ako sú občianska spoločnosť, akademický sektor a súkromné firmy. Na mieste je otázka, a hľadali sme na ňu odpoveď v predošlom článku: ak ich prospešnosť pre štát nevníma slovenský štát, v koho prospech sa angažujú, kto ich činnosť financuje a za akým účelom.

Na konci rozhovoru „expert“ uviedol z jeho pohľadu pozitívny príklad, svetlo na konci tmavého tunela, ktorý svedčí, že predsa len nie je za tejto vládnej garnitúry s bojom voči hybridným hrozbám všetko stratené:

„Aj v rámci štátnej správy máme svetlú výnimku a tou je práve ministerstvo školstva, ktoré vytvorilo organizačnú jednotku, kde sa venujú budovaniu odolnosti. Prijali rezortnú koncepciu strategickej komunikácie a takisto ministerstvo je aktívne v prípade nejakých prednášok, ktoré sa diali na školách ako v prípade Nitri v septembri 2024, kde bola zdieľaná proruská propaganda a ministerstvo školstva je aktívne práve aj v týchto oblastiach.“

O tom o akú „proruskú propagandu“ v prípade besied s vojnovým veteránom organizovaných na školách Nitrianskeho samosprávneho kraja OZ „Ženy v sukni“ v spolupráci s OZ „Slavica“ pri príležitosti 80. výročia SNP sme písali (tu aj tu)

Z týchto slov vyplýva, že Ministerstvo školstva pod vedením Tomáša Druckera (Hlas) je nielen živnou pôdou progresivizmu, čo dokázalo pri predkladaných zákonoch reformujúcich naše školstvo, ktorými na školách otváralo dvere škodlivým LGBTi ideológiám, písali sme o tom (tu aj tu), ale sa stalo zároveň útočiskom falošných bojovníkov proti dezinformáciám a hybridným hrozbám, za ktoré „experti“ ako Domicián Zahorjan, či moderátorka podcastu Disinfo Report Tonka Zsigmondová považujú aj strany vládnej koalície a jej lídrov. Navyše sa tak deje s podporou politických mimovládok (pozn. zahraničných aktérov), akademickej obce, či súkromného sektora ako uviedol v rozhovore „expert“.

Koncepcia strategickej komunikácie Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky na roky 2024 až 2034

Koncepciu strategickej komunikácie, o ktorej hovoril „expert“ na hybridné hrozby skutočne Druckerovo ministerstvo školstva schválilo. Udialo sa tak v prítmí reflektorov a mimo mediálneho záujmu, v apríli 2024.

Dokument, ktorý ministerstvo prijalo a ktorý je záväzný pre MŠVVaM SR a inštitúcie v jeho zriaďovacej pôsobnosti, vznikol v nadväznosti na Koncepciu strategickej komunikácie SR, ktorú súčasná vláda na návrh Úradu vlády SR prijala v marci 2024, ale aj na dokumenty prijaté ešte predošlou vládnou garnitúrou ako sú Obranná stratégia SR (2021), Bezpečnostná stratégia SR (2021), Koncepcia pre boj SR proti hybridným hrozbám (2018).

Medzi okolnosti, ktorými rezort školstva podmienil potrebu strategického prístupu v rezortnej, inštitucionálnej komunikácii, zaradil aj nízku mieru informačnej, digitálnej a mediálnej gramotnosti a odolnosti spoločnosti voči hybridným hrozbám, dezinformáciám, falošným správam či konšpiračným teóriám, pričom autor uvádza, že podľa odborníkov „sa kritické myslenie v kontexte mediálnej gramotnosti vzťahuje predovšetkým na samotné médiá a mediálne obsahy, ktoré publiku sprostredkúvajú”.

Ďalším dôvodom je pokles dôvery voči inštitúciám demokratickej spoločnosti. Pričom ako príčinu neuvádzajú, že súčasný politický systém zlyhal na kríze morálky a uplatňovaní dvojitých štandardov na udalosti doma, či vo svete a prestal reflektovať výzvy bežného človeka. Naopak príčinu vidí autor koncepcie v tom, že Slovensko je cieľom hybridného pôsobenia, ktorého zámerom je podkopávanie dlhodobých strategických záujmov, dôvery v štátne inštitúcie a medzinárodné partnerstvá.

„Intenzita šírenia dezinformácií, ktoré predstavujú podkategóriu hybridných hrozieb, sa zvýšila počas pandémie COVID-19 (ERGA, 2021) a vojny Ruska proti Ukrajine (OECD, 2022). Dezinformácie sú jedným z najzávažnejších globálnych rizík, ktoré negatívne ovplyvňujú kohéziu spoločnosti a demokratické zriadenie. Vzhľadom na šírenie dezinformácií prostredníctvom informačných technológií a neustály technologický vývoj sú práca s informáciami a ich kritické vyhodnocovanie kľúčové pre odolnosť spoločnosti voči hybridnému pôsobeniu.“

Medzi dôvody vytvorenia koncepcie uviedol aj klesajúcu podporu pre strategické partnerstvá Slovenska, medzi ktoré patria NATO a EÚ, ktoré autor koncepcie, opierajúc sa o Bezpečnostnú stratégiu SR, považuje „za základný pilier bezpečnosti Slovenskej republiky a vyjadruje jej civilizačné, hodnotové a geopolitické ukotvenie“.

Všetky východiská dokladuje autor koncepcie výskumami slovenských a medzinárodných inštitúcií a prieskumami verejnej mienky.

Cieľom koncepcie je „zvýšiť povedomie o hodnote vzdelania pre demokratickú spoločnosť, budovať vzdelanú spoločnosť odolnú voči hybridným hrozbám, realizovať osvetu v oblasti duševného zdravia mladých vo vzdelávacom systéme a zvyšovať informovanosť a podporu verejnosti v demokraciu.”

Je možné medzi nimi nájsť aj:

Naplnením cieľa „Podpora inkluzívneho a empatického prostredia si rezort sľubuje podporu pozitívneho duševného stavu a príspevok k „otvorenej a demokratickej spoločnosti“. Už sme sa stretli s otvorenou kultúrou, otvorenou justíciou, či vládou a na školstve už rozvíjajú „otvorenú spoločnosť“ (Sorošovu?).

Cieľovými skupinami, ktorým bude boj s hybridnými hrozbami komunikovaný, sú okrem zamestnancov MŠ a inštitúcií v jeho podriadenosti aj odborná verejnosť, či široká verejnosť, kde zaradili aj rodičov, starých rodičov, opatrovateľov a iných zákonných zástupcov.

Na strategickú komunikáciu bude rezort využívať všetky súčasné komunikačné kanály a nástroje v tlačenej a digitálnej podobe. Medzi kanálmi nechýbajú stretnutia a verejné podujatia rezortu školstva a cieľových skupín, či vzdelávanie za účelom informovanosti a osvety.

„Proaktívna komunikácia má za úlohu dosahovať stanovené ciele, napr. predchádzať šíreniu dezinformácií či vzniku konfliktov, príp. šíriť osvetu o kľúčových témach prostredníctvom tvorby a zdieľania naratívov, komunikačných kampaní a posilňovania postavenia hlavných rezortných inštitúcií pri informovaní verejnosti a pod.“

Z uvedeného vyplýva, že nám bude MŠ prostredníctvom útvaru strategickej komunikácie napojeného na mimovládky ako NEST, či Adapt Inštitút tlačiť boj proti hybridným hrozbám vrchom, spodkom. Dobre si pamätáme, že aj vakcína Sputnik V proti Covid-19 bola označená ľuďmi, ku ktorým majú títo bojovníci s hybridnými hrozbami blízko za hybridnú hrozbu.

Jednou z oblastí, ktorú koncepcia definuje je aj Monitoring informačného prostredia. Takže práve na MŠ sa vytvára miesto, ktoré vníma potrebu neustále monitorovať informačný priestor pre potrebu identifikácie hybridných hrozieb.

„MŠVVaM SR potrebuje pre sledovanie trendov a naratívov v reálnom čase využívať vhodné prostriedky, čím umožní rýchlu a presnú reakciu na potenciálne výzvy.” Monitorovať by mal útvar komunikačné platformy, médiá, vrátane sociálnych sietí. Dá sa teda očakávať míňanie verejných zdrojov spojených s vybudovaním takejto infraštruktúry na MŠ.

Ako a čo bude rezort v rámci napĺňania cieľov Koncepcie strategickej komunikácie komunikovať predviedol napr. tu. a tu.

Útvar na boj s hybridnými hrozbami na MŠ

Útvar na boj proti hybridným hrozbám vznikol na Druckerovom ministerstve ako dôsledok schválenia koncepcie v apríli 2024. V organizačnej štruktúre ministerstva pre rok 2025 má názov „Útvar strategickej komunikácie“ a je zaradený pod Odbor komunikácie a marketingu.

„V tíme je kolegyňa, ktorá dlhodobo pôsobí v komunikácii v rezorte školstva, ďalej manažérka vzdelávacích projektov, odborníčka na strategickú komunikáciu, ktorá aj doteraz pracovala v štátnej správe. A sme radi, že sa nám podarilo pritiahnuť aj čerstvého absolventa top anglickej univerzity, ktorý sa zaoberá témou kritického myslenia,“ uviedol v apríli 2024 pre Denník N Arnold Kiss, vtedajší šéf odboru strategických priorít, pod ktorým útvar pôvodne vznikol.

Útvar strategickej komunikácie v novej organizačnej štruktúre ministerstva

1. a) zabezpečuje:

2. strategickú komunikáciu ministerstva v téme zvýšenia odolnosti žiakov, študentov a zamestnancov v sektore vzdelávania, výskumu a vývoja v oblasti hybridných hrozieb a ďalších tém strategického významu v rámci rezortu,

3. monitorovanie hybridných hrozieb v sektore vzdelávania, výskumu a vývoja,

4. vydanie odporúčaní pre zvyšovanie odolnosti voči týmto hrozbám,

5. spolupracuje s odborom komunikácie a marketingu v oblasti hybridných hrozieb a ďalších tém strategického významu,

6. zabezpečuje komunikáciu ministerstva s ústrednými orgánmi štátnej správy, orgánmi územnej samosprávy, orgánmi miestnej štátnej správy v školstve, asociáciami, občianskymi združeniami, pedagogickými iniciatívami v oblasti svojej pôsobnosti,

7. b) spolupracuje

8. s organizačnými útvarmi ministerstva v rámci svojej pôsobnosti, vrátane spolupráce pri plnení úloh ministerstva v súvislosti s Plánom obnovy a odolnosti a Programu Slovensko,

9. inými útvarmi úradu vlády, inými orgánmi štátnej správy, orgánmi územnej samosprávy, mimovládnym sektorom a inými subjektmi,

10. s univerzitami a inštitúciami venujúcimi sa výskumu a vývoju v oblasti svojej pôsobnosti.

Vo veci pôsobnosti útvaru sme oslovili sme Odbor komunikácie MŠVVaM SR

Nás v tejto súvislosti zaujíma aké je personálne obsadenie útvaru, s kým útvar komunikuje (hlavne občianske združenia) a s kým spolupracuje (opäť najmä mimovládny sektor) a aké hybridné hrozby komunikuje. Preto sme sa obrátili na Odbor komunikácií a marketingu na MŠVVaM SR s týmito otázkami:

Mohli by ste prosím pre čitateľov nášho denníka špecifikovať:

1. personálne obsadenie útvaru (počet, mená a funkcie zamestnancov útvaru),
2. asociácie, občianske združenia (zoznam 10 najvýznamnejších OZ), pedagogické iniciatívy, s ktorými útvar v rámci svojej pôsobnosti komunikuje,
3. útvary úradu vlády, mimovládny sektor (zoznam 10 najvýznamnejších mimovládnych organizácií) univerzity a inštitúcie venujúce sa výskumu a vývoju, s ktorými útvar v rámci svojej pôsobnosti spolupracuje?

Ešte na jar 2023 rôzne útvary na boj z hybridnými hrozbami v štátnej správe považovali vtedajšiu opozičnú stranu Smer-SD a Hlas-SD a jej lídrov za hybridné hrozby pre Slovensko, EÚ, či NATO. Ako je to dnes? Môžete aktuálne hybridné hrozby, ktoré útvar komunikuje špecifikovať?

Oslovený odbor komunikácie nám na otázky odpovedal nasledovne:

Je zaujímavé sledovať, ako chaoticky súčasná vláda rieši otázku pôsobenia škodlivej agendy, medzi ktoré patrí aj zahraničnými aktérmi riadený boj s hybridnými hrozbami a dezinformáciami v rámci štátnej správy. Kým na niektorých ministerstvách ako ministerstvo vnútra, či zahraničných vecí „bojovníkom“ a samozvaným expertom proti hybridným hrozbám odzvonilo, na ministerstve školstva im vytvorili nové zázemie.

Skutočnosť, že bol takýto škodlivý útvar rozprášený aj na ministerstve Hlasu (MV) a naopak zelenú dostal na inom ministerstve pod taktovkou Hlasu (MŠ), svedčí o roztrieštenosti Hlasu na ďalšej hodnotovej téme, kvôli ktorej získala súčasná koalícia hlasy svojich voličov. A signalizuje to, že bude ťažší aj boj vládnej koalície o zavedenie transparentnosti do činnosti zahraničných agentov, s ktorými práve takéto útvary intenzívne spolupracujú.