Brusel plánuje obísť národné veto v otázkach rozširovania EÚ

Podľa dvoch interných návrhov dokumentov vypracovala Európska komisia plány na zrušenie národného veta vo väčšine fáz prístupových rokovaní do Európskej únie.

Očakáva sa, že predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová predstaví túto dlho odkladanú stratégiu 6. októbra, ešte pred samitom Európskej rady, ktorý sa uskutoční 15. a 16. októbra. Tento návrh by znamenal najväčšiu zmenu vo vnútornom fungovaní EÚ za posledné desaťročia a nevyžadoval by zmenu Lisabonskej zmluvy.

Predlohy navrhujú využiť tzv. prechodné ustanovenia (passerelle clauses) v zmluvách, ktorými sa pravidlá hlasovania v danej oblasti politiky môžu trvalo zmeniť z jednomyseľného rozhodovania na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou. Komisia v dokumente uviedla, že riziko oneskorenia alebo zablokovania rozhodnutí by sa nevyhnutne zvyšovalo s tým, čím viac členov by Únia prijímala.

Podľa tohto plánu by jednomyseľnosť bola naďalej potrebná na samom začiatku a na samom konci procesu uchádzania sa kandidátskej krajiny o členstvo. Mnohé medzistupne prístupového procesu, ktoré zahŕňajú desiatky samostatných jednomyseľných hlasovaní, by sa namiesto toho schvaľovali väčšinou.

Komisia tiež chce, aby sa hlasovanie kvalifikovanou väčšinou uplatňovalo na širšiu škálu politických oblastí, vrátane sankcií, ľudských práv, obrany a bezpečnosti a daňových únikov. Podľa tohto prahu môže rozhodnutie prijať 15 z 27 členských štátov, ktoré predstavujú 65 percent obyvateľstva Únie. (Čím dáva Brusel opäť moc do rúk najľudnatejším štátom EÚ).

Vládam, ktoré sa obávajú, že prídu o svoje veto, by bola ponúknutá „núdzová brzda“, ktorú by štát mohol aktivovať, ak by sa domnieval, že sú ohrozené jeho „základné národné záujmy“. Problémom pre Brusel je, že zrušenie jednomyseľnosti samo o sebe vyžaduje jednomyseľnosť, čo dáva každej vláde možnosť rozhodnutie (o zbavení veta) odmietnuť.

Druhý návrh by zrušil záruku, že každý členský štát vysiela do Bruselu komisára. Počet členov kolégia by bol obmedzený na dve tretiny počtu členských štátov, čo znamená, že deväť z terajších 27 krajín by v danom momente nemalo žiadneho zástupcu (o ktoré krajiny by išlo, Brusel nekonkretizoval).

Tento balík sa prezentuje ako príprava na Úniu s viac ako 30 členmi, pričom Čierna Hora a Albánsko sú najbližšie k pristúpeniu, a Ukrajina, Moldavsko a Severné Macedónsko v tomto procese zaostávajú. Portál Brussels Signal informoval, že cieľ rozšírenia do roku 2030 je skôr politický ako právny, keďže neexistuje žiadna zmluva, ktorá by ho stanovovala.

Menšie a suverenisticky orientované vlády (vrátane Slovenska) už roky argumentujú, že práve jednomyseľnosť im bráni v tom, aby ich prehlasovali väčšie členské štáty. Poľsko už skôr vylúčilo akýkoľvek prechod na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky a proti predchádzajúcim pokusom sa spojilo približne deväť štátov.

Text má formu oznámenia, ktoré stanovuje strategický prístup, ale nemá žiadnu právnu silu. Samotné rozhodnutia by pripadli na Európsku radu, kde majú rozhodujúce slovo vlády, od ktorých sa žiada, aby sa vzdali svojho práva veta.

Prečítajte si tiež:

• Európska komisia navrhne, aby sa krajiny EÚ samy vzdali svojich základných práv
• EÚ pripravuje akčné plány na členstvo pre „najsľubnejších“ kandidátov