Organizátori z iniciatívy Mier Ukrajine akosi stratili dych. Bežnému človeku by aj mohlo úplne ujsť, že ešte stále chodia rečniť na tribúny. Uznajte: Bolo toho za posledné obdobie veľa. Témy sa vyčerpali, efekt nulový, a dnes im neostalo iné, ako variť z vody.

Prišlo síce ešte pár tisíc ľudí (zo záznamu to vyzeralo skôr na stovky, ale dobre), no štatistika je to oproti vrcholným manifestáciám mizivá. A tak sa ani nedozvieme, koľko ich vlastne reálne bolo, pretože organizátori sa rozhodli tento údaj výnimočne nezverejniť…

Mimochodom, Denník N otvorene podporil túto akciu. Nie tým, že odvysielal priamy prenos – podobne ako denník SME či Aktuality; lež tým, ako u seba zdieľal textovú pozvánku a vyjadrenie organizátorov – tým sa priamo priklonil na ich stranu. Noviny by však nemali byť politicky angažované, no nie? Hlavne sa pýšia prívlastkom „nezávislé”…

Ale naše červené denníčky sa o to slovo ani neobtreli, ako už dávno vieme.

„Protiústavný zákon obmedzí práva všetkých aktívnych ľudí,” tvrdia na účet zákona o mimovládkach demonštranti. Spoločne vyzývajú „prezidenta, aby tento zákon nepodpísal a vrátil ho parlamentu.”

A samozrejme, je to „ruský” zákon.

Koľkokrát bolo mnohými zdrojmi – či už z radov politikov alebo politológov – vysvetlené, že ide o formu riadnej európskej legislatívy s požiadavkou samotného Bruselu na zavedenie transparentnosti v treťom sektore?

Veď EÚ ako taká si vedie povinný register lobistických skupín!

Ale ľudia nie sú hlúpi, Mier Ukrajine ich podcenil. Pochopili, že do ulíc sa pri posledných príležitostiach chodilo len preto, aby sa – chodilo… (Mimochodom, v komentároch na sociálnej sieti sa ktosi vyjadril, že účastníkov bolo menej asi aj preto, že „fúkal vetrisko” – tak určite!)

Nemôžem si pomôcť, ale ako sa tak prechádzali na priestranstve pri Úrade vlády s transparentmi a podupkávali, kyvotali sa do rytmu elektronickej hudby, pôsobilo to príšerne lacným, „kolotočárskym” dojmom. Nejedna osôbka krútila rapkáčom či fúkala do telocvikárskej píšťalky; už len búdka s cukrovou vatou chýbala. Prisámvačku si zo seriózne zameraných protestov urobili akési vidiecke vinobranie…

Ešte aj blok príhovorov skrátili na nejakých tridsať minút – zrejme sami vidia, že to nemá cenu.

Úvodný rečník z kruhu organizátorov nariekal, že sa demonštrujúci nemôžu približovať k vládnym budovám na 50 metrov – no prečo asi? Veď niekto nám vlani strieľal na premiéra! Načo zbytočne provokovať, riskovať, a čakať na druhého Juraja C. potichu, anonymne striehnuceho kdesi v dave, medzi mužmi v kapucniach a s čiernymi okuliarmi na očiach?

A vláda nás vraj vedie k autoritárstvu, a „to nemôžeme dopustiť, lebo Slovensko je Európa!”

Už to prestáva byť aj vtipné, ako sa na tom pódiu rozdrapujú, proklamujúc lacné a naivné heslá. O to viac ma prekvapila účasť Andreja Vršanského z Ligy za duševné zdravie. Predsa len, táto mimovládka má vznešený názov aj účel – predpokladá teda automatickú apolitickosť, no nie?

„Nie šikane!” zakričal do mikrofónu. „Nie zneužívaniu moci!” A tak ďalej, a tak podobne. Vraj niekto neslušne útočí na organizácie, ktoré pomáhajú. Ako pomáha pospolitému ľudu taký Rizman? Prepáčte za hlúpu otázku.

„Páni z Úradu vlády” vraj spoločenské prostredie vedome deformujú na „toxickú brečku”. A vraj návrh zákona k mimovládkam nie je o transparentnosti, ale o moci. Nuž, Liga sa cíti osobne dotknutá, veď si ju „podali” koaličníci príkladnou analýzou jej činnosti. Liga sa voči tomu teraz ohradzuje – z tribúny. Jej zástupca nezabudol spomenúť, ako svorne pomáhajú aj Ukrajincom.

Ešteže tak – ako trefne napísal niekto z našich čitateľov v komentároch k inému článku, pomaly sa môžeme báť, že po voľbe nového pápeža bude z komína stúpať žltomodrý dym…

„Ste agresori!” odkazuje Vršanský poslancom Gedrovi, Erikovi Kaliňákovi a Glückovi. Potom zdvihne zaťatú päsť (u Blahu im to však vadí): „Vy ste Rusko, my sme Európa!”

Prečo títo ľudia tak exaltovane kričia? To sa nedajú veci vysvetliť normálnym, vyrovnaným tónom? Ide tu o argumentáciu, alebo burcovanie? Odpoveď sa dozviete už o chvíľu…

Svoje zastúpenie mala aj Platforma pre demokraciu. Istá Lucia Szaboová vyzvala prezidenta vrátiť „ruský zákon” späť do parlamentu. Okrem toho nám fakticky nepovedala nič nové, len sa tiež posťažovala, aké „nášľapné míny” obsahuje schválený zákon. Vadí jej napríklad zber osobných údajov darcov mimovládok. Inými slovami, donori majú ostať anonymní? Odkiaľ potom občan má vedieť, za aký tím hrá tá-ktorá organizácia, pohybujúca sa v šedej zóne tretieho sektora?

Svojich päť minút slávy si užil aj spisovateľ Michal Hvorecký. Ten si doslova zarecitoval o vietnamských vaniach, Huliakoch, podliakoch, ministerstvách športu a súmračných expertoch. Insitná rýmovaná poézia jedného z údajne popredných slovenských autorov súčasnosti, prečo nie. Dav (lebo toto už nebola masa) potrebuje pobaviť aj jednoduchou, ľahko pochopiteľnou iskierkou chabej nápaditosti. Aj keď do serióznej diskusie nemá žiaden relevantný prínos. Veď „poet” splietal čosi o tom, že po áriách Netrebkovej sem (Rusi) pošlú drony: „Po áriách ti zbombardujú domy!”

Ešte teraz my kútikmi myká, keď si vybavím ten moment, ako detinsky zdvihol proti premiérovi prostredník.

Ale skutočne škandálny verš bol nasledovný: „Keď sa nás očividne neboja, hľadajme tvrdšie formy odboja.” Čo prosím? Takže sme znovu pri ďalšom potenciálnom atentátnikovi? Alebo ako tie slová chápať?

Kruh sa uzatvára…

Ostáva dúfať, že tieto verejné hecovačky s každou ďalšou príležitosťou budú strácať na popularite, až napokon upadnú tam, kde patria od samého začiatku – na smetisko dejín.

Prečítajte si tiež

• Vo viacerých mestách na Slovensku sa vo štvrtok večer konajú protesty
• Politické mimovládky chytila brutálna panika: Ich zlatým časom odzvonilo!
• Mimovládky vyzývajú prezidenta, aby nepodpísal „ruský zákon“