27. 3. 2024 priniesol Adam Lučanský do podateľne NR SR návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Rudolfa HULlAKA, Dagmar KRAMPLOVEJ, Milana GARAJA a Adama LUČANSKÉHO na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Navrhovaná novela reaguje na volanie občianskej spoločnosti po nastavení nových pravidiel činnosti mimovládnych neziskových organizácii (MNO), tretieho sektora.

Aktuálna zákonná norma definuje neziskovú organizáciu ako právnickú osobu založenú, ktorá poskytuje všeobecne prospešné služby za vopred určených a pre všetkých používateľov rovnakých podmienok a ktorej zisk sa nesmie použiť v prospech zakladateľov, členov orgánov ani jej zamestnancov, ale sa musí použiť v celom rozsahu na zabezpečenie všeobecne prospešných služieb.

Vo všeobecnosti ide o služby, ktoré nedokáže svojim občanom doručiť efektívnym spôsobom štát sám. Zákon taxatívne menuje len hlavné všeobecne prospešné služby. Novela upravuje kompletné portfólio MNO, ktoré majú povinnosť registrácie v registri MNO Ministerstva vnútra:

• Nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby (Zákon č. 213/1997)
• Občianske združenie, odborová organizácia a organizácia zamestnávateľov (Zákon č. 83/1990)
• Neinvestičný fond (Zákon č. 147/1997)
• Organizácia s medzinárodným prvkom (Zákon č. 116/1985)
• Nadácia (Zákon č. 34/2002)

Požiadavka na vyššiu transparentnosť fungovania MNO

Požiadavku na revíziu fungovania MNO vygenerovala skutočnosť, že ambíciou mnohých nie je len bohumilá všeobecne prospešná činnosť, ale aj formovanie verejnej mienky, vyvíjanie politickej činnosti, oslabovanie štátu. Nikým nevolené organizácie dokážu v prepojení na spriaznené média vyvolať v takzvanom verejnom záujme efektívny tlak na vládu, parlament, súdnu moc, školy, robiť politiku. Vo verejnom priestore šíria konkrétne názorové naratívy a potláčajú iné, z ich pohľadu pre spoločnosť škodlivé. Sú medzi nimi organizácie, ktoré pozerajú na prsty vláde. To je úplne v poriadku, lebo tým pomáhajú občanom vládnu moc kontrolovať.

Problém nastáva v okamihu, keď túto kontrolu začne MNO, k tomu určená, vykonávať selektívne. Keď kričí (vlády Fica, Mečiara), že nie je všetko s kostolným poriadkom pri niektorých legitímne zvolených zástupcoch verejnej moci, kým pri iných mlčí (vlády Dzurindu, Radičovej, Matoviča, Hegera, Ódora). Tiež keď presadzuje konanie súdnej moci vo verejnom záujme bez ohľadu na zákon.

Problém sa stupňuje v okamihu, keď dochádza k spojeniu na rovnakej agende množstva rôzne zameraných MNO, ktoré túto začnú presadzovať spoločne, napriek tomu, že každá z nich má vo vienku iný druh verejnoprospešnej činnosti. Pri takomto zosieťovaní vedia veľmi rýchlo zorganizovať mohutné výzvy, petície, „apolitické“ mobilizačné predvolebné kampane, protivládne protesty, či podporiť nimi preferovaného prezidentského kandidáta.

V prípade, že sa toto selektívne pôsobenie deje v záujme cudzej moci  s príspevkami od tejto cudzej moci, tak ide o subverziu, podvratnú činnosť ktorou sú hodnoty a princípy existujúceho systému podkopávané v snahe transformovať zavedený spoločenský poriadok a jeho štruktúry moci, autority, hierarchie a sociálnych noriem.

Ďalším stupňom je, ak sa členovia týchto nevolených štruktúr nominujú do riadiacich pozícii v štáte, na ministerstvá, úrady, do rôznych o verejných financiách rozhodovacích komisií, do mediálnych rád, keď štát MNO de-facto unesú. Ako sa to stalo za vlád Igora Matoviča, Eduarda Hegera a nakoniec Ľudovíta Ódora. Vtedy tieto štruktúry rozhodujú okrem iného o tom, ktoré ich agendu presadzujúce MNO dostanú peniaze s verejných zdrojov a koľko.

V prípade, že sa významný člen takto politicky pôsobiacej MNO stane premiérom (Iveta Radičová, predsedníčka správnej rady Nadácie Otvorenej Spoločnosti Georga Sorosa), alebo iným ministerským úradníkom (Jaroslav Naď, ), tak je to možné vnímať ako konflikt záujmov.

Samostatnou kapitolou je financovanie MNO. Príjmy MNO môžu prichádzať od rôznych donorov. 2% z vyrúbanej dane z príjmu môžu poukázať zamestnanci, fyzické a právnické osoby. MNO možno poskytnúť dotácie zo štátne rozpočtu, z rozpočtu štátneho fondu, alebo rozpočtu obce. Ale môže dostať aj dary od fyzických a právnických osôb. Účel darovaných prostriedkov môže, ale nemusí darca špecifikovať.

Ciele predkladanej novely

Jedným z cieľov novely je zabezpečiť dôveryhodnosť a transparentnosť, aby verejnosť získala prehľad o tom s akými prostriedkami, od koho a akým spôsobom MNO nakladá. Pričom vo výročnej správe musí byť prehľad všetkých darcov, prispievateľov a veriteľov, ktorí poskytnú v priebehu roka finančné prostriedky v sume vyššej ako 5000 EUR. Tým by sa ich malo v prehľade zobrazovať oveľa viac ako je tomu dnes.

Novela si kladie za cieľ aj zlepšiť kontrolu finančných tokov. Verejnosť aj orgány dozoru budú mať väčší prehľad o tom, ako MNO finančné prostriedky im zverené využívajú, a budú schopní identifikovať prípadné nezrovnalosti či ich nevhodné použitie.

Výsledkom by mala byť vyššia motivácia k zodpovednejšiemu a transparentnejšiemu hospodáreniu MNO. A zároveň vyšší záujem verejnosti o činnosť MNO.

K novým povinnostiam novela pridáva do zákonov o MNO aj sankcie vrátane možnosti nedobrovoľného zrušenia MNO, ak si táto nové povinnosti uložené novelou odmietne plniť.

Novelou zákona č 346/2018 o registri MNO sa zavádza povinnosť označovať MNO za „organizáciu so zahraničnou podporou“, ktorej donorom sú aj zahraničné subjekty. Ročný úhrn príspevkov musí byť väčší ako 5000 EUR. Povinnosť takéhoto označenia má MNO aj vtedy ak dostáva príspevky od domácej MNO takto označenej. Zdroje príjmov z EÚ sa do tohto úhrnu nezapočítavajú. Dôležitý je fakt, že takto označené MNO musia toto označenie uvádzať pri výkone akejkoľvek činnosti.

O čo tu ide?    

Navrhovaná novela nie je nič menším ako Róbertom Ficom pred voľbami avizované zavedenie obdoby zákona FARA (Foreign Agents Registration Act) na Slovensku, ktorý Spojené štáty zaviedli už v roku 1938. Novela rovnako ako americká FARA nezakazuje lobovanie v prospech zahraničných záujmov, nezakazuje ani neobmedzuje žiadne konkrétne činnosti. Jeho výslovným cieľom je podporovať transparentnosť, pokiaľ ide o zahraničný vplyv na slovenskú verejnú mienku, politiku a zákony; na tento účel je ministerstvo vnútra povinné tieto informácie zverejňovať.

Pokusy o zavedenie obdoby zákona FARA na Slovensku už mala v minulosti ĽSNS. Skončili neúspechom.

Akékoľvek Pokusy o zvýšenie transparentnosti fungovania MNO v krajinách mimo USA sú sprevádzané veľkým odporom práve MNO, ktorých činnosť je štedro dotovaná prostriedkami vládnych aj mimovládnych zahraničných donorov, najmä USA a ktoré v týchto krajinách vykonávajú subverziu v prospech cudzích vlád.

Odpor MNO v dotknutých krajinách často prerastá do protivládnych protestov na ochranu tzv. občianskej spoločnosti. Sankciami nešetrí EÚ. Naposledy takto stroskotali pokusy zaviesť FARA v Gruzínsku. Ale sú známe aj svetlé prípady, kde protitlak MNO vlády ustáli. K ním patrí Rusko, Izrael, Nikaragua. Zákon o transparentnosti zahraničného financovania pripravuje aj EÚ.

V čase, keď opozíciou a MNO manipulovaná verejnosť už protestuje voči všetkému, čo legitímne zvolená vládna moc robí (zrušenie ÚŠP, trestný zákon, trestný poriadok, postoj k vojnovému konfliktu na Ukrajine), dá sa očakávať, že predloženie tohto návrhu zákona do parlamentu prileje ďalšie palivo do ohňa, ktorým dnes Slovensko planie a bude planúť minimálne až do vyhlásenia výsledkov 2. kola prezidentských volieb.

Spoločnosť teda čaká, proti cudzím agentom, ťažký boj.

Prečítajte si tiež:

• Poslanci z SNS predložili zmeny v zákone o neziskových organizáciách