Mikulec chce zaviesť novú právomoc polícii, ktorá by kontrolovala účty občanov už pri podozrení z priestupku

Bratislava 16. septembra 2021 (HSP/Foto:TASR-Jakub Kotian, Martin Baumann)

Vládna koalícia v súčasnosti pripravuje novelu Zákona o Policajnom zbore, kde má okrem mnohých iných zmien pribudnúť právomoc policajtov kontrolovať osobné bankové účty občanov, ktorí sú podozriví zo spáchanie trestných činov či priestupkov. Novelu kritizujú politici a s pripomienkou prichádza aj Generálna prokuratúra SR

Ak by zmeny navrhované ministrom vnútra Romanom Mikulcom (OĽaNO) prešli, 22-tisíc policajtov by malo právo pýtať si od bánk údaje o ich klientoch a banky by im ich museli poskytnúť. Navyše, polícia by mala právo na tieto citlivé informácie v neobmedzenom rozsahu.

Podľa Michala Trubana z Progresívneho Slovenska je to “neprijateľné”. “Ak má mať štát prístup k takýmto citlivým osobným údajom občanov, tak to má byť pri odhaľovaní závažnejších trestných činov a má sa to diať len s povolením a pod dohľadom kontrolného orgánu, ideálne súdu. Dať takúto moc tisíckam policajtov pri riešení priestupkov bez akejkoľvek kontroly je šialene nevyvážené,” píše Truban.

Dodal, že navrhovať niečo také dnes, keď vidíme, čo sa deje v polícii, na inšpekcii a na prokuratúre, je podľa neho strata súdnosti a citu pre realitu. “Teraz predsa nepotrebujeme bezbrehé pridávanie nekontrolovateľných právomocí do rúk jednotlivcov, ale naopak, sfunkčnenie bŕzd, protiváh a kontrolných mechanizmov. Je to síce nudné a dlhé riešenie, ale bez neho nebudeme mať nikdy reálny právny štát a v digitálnej budúcnosti budeme slovo súkromie používať už len ako sarkazmus. Takýto zákon jednoducho nesmie prejsť a mentalita, ktorá ho vyprodukovala, sa musí zmeniť,” myslí si.

Reklama

V súvislosti s týmto návrhom líder mimoparlamentej opozičnej strany Dobrá voľba Tomáš Drucker vyhlásil, že “vláda asi žije na inej planéte”.

“Dnes, keď vďaka neschopnosti ministra vnútra a premiéra v polícii vládne neskutočný chaos a nikto už nechápe, o čo komu ide… Tak dnes ten istý minister vnútra, ktorý musí klamať ešte aj o svojich luxusných hodinkách, sa nehanbí navrhnúť, aby sa ktorýkoľvek policajt mohol vŕtať vo vašich bankových účtoch prakticky bez udania dôvodu. Mohli by začať u manželky svojho ‘nemajetného’ straníckeho šéfa,” navrhuje Mikulcovi exminister zdravotníctva a vnútra Drucker.

Výhrady Generálnej prokuratúry SR

K danému návrhu vyslovila zásadné pripomienky aj Generálna prokuratúra SR. Pripomenula rozhodnutie Ústavného súdu SR, že takéto zmeny nie sú ústavne súladné z dôvodu, že aplikácia by umožňovala neadekvátny a neprimerane široký zásah orgánov verejnej moci do práva na súkromie. Ústavný súd prezentoval stanovisko, podľa ktorého miera intenzity zásahu do práva na súkromie vyžaduje, aby právomoc mohli orgány činné v trestnom konaní uplatniť len pri objasňovaní a dokazovaní „najzávažnejších trestných činov“ a aby o takomto zásahu do práv občana rozhodoval súd.

Identifikáciu osoby podozrivej zo spáchania priestupku proti majetku je podľa Generálnej prokuratúry možné vykonať aj bez zásahu policajta do základných práv a slobôd napr. spoluprácou policajta s vlastníkom účtu alebo vlastníkom mobilného telefónneho zariadenia.

GP okrem toho poznamenáva, že protiprávne konanie majúce znaky priestupku proti majetku má spoločné (len všeobecné) znaky s protiprávnym konaním majúcim znaky konkrétneho majetkového trestného činu (pomenovaním ide len o štyri trestné činy podľa § 212, § 213, § 221 a § 245 Trestného zákona), ale ich vzájomná závažnosť je významne rozdielna „v prospech“ trestného činu.

Za nenáležitú GP považuje aj argumentáciu v súvisiacej časti dôvodovej správy, že „ak by sa zistilo, že páchateľ týchto viacerých skutkov je totožný, posudzovali by sa tieto skutky už ako čiastkové útoky a jeho konanie by napĺňalo znaky trestného činu“.

“V prípade vzniku podozrenia z rozsiahlejšieho protiprávneho majetkového konania, policajt nemá právomoc vykonávať ešte objasňovanie priestupku proti majetku, ale vo veci má právomoc konať len (príslušný) orgán činný v trestnom konaní,” dodáva GP SR.

Generálna prokuratúra SR považuje svoju pripomienku za zásadnú.

Jaroslav Zajac