Je prekvapujúce, ako rýchlo začali všetci Merkelovú politicky pochovávať po jej vyhlásení o tom, že odchádza z postu lídra strany (december 2018) i z postu nemeckého kancelára (až o tri roky). Áno, Merkelová prisľúbila neobnoviť svoju kandidatúru v budúcich voľbách, no pomerne jasne deklarovala, že svoje volebné obdobie ako nemecká kancelárka dokončí. Napriek tomu jej spolupracovníci, partneri, opoziční politici, politológovia i žurnalisti pochybujú o Merkelovej šanci udržať si kancelárske kreslo, keď stratí post lídra strany. Merkelovej “politická mŕtvola” ešte nestačila vychladnúť a nemeckí odborníci už hádajú, kam bude teraz Nemecko smerovať.

Podľa Spiegelu “Merkelová už zistila že všetko sa skončilo”. Po odchode z pozície lídra strany už neostane dlho nemeckou kancelárkou. Pod Merkelovej vedením stratili  CDU 10 % v Bavorsku a 11 % v Hessensku. Takéto straty ničia sebadôveru CDU a nemeckí konzervatívci podobne ako pred nimi SPD si mohli vyskúšať ako deštruktívne sa vyvíja politická situácia. Nemecký Handesblatt už začal vysvetľovať, ako sa postupný odchod Merkelovej prejaví v nemeckej zahraničnej politike.

Na summite EÚ v decembri 2018 by malo byť prijaté riešenie o niektorých vážnych reformách Eurozóny, vrátane novej úverovej línie pre európske banky. Bude sa však môcť Merkelová zúčastňovať týchto rokovaní, keď na novom kongrese CDU bude zvolený za lídra strany namiesto nej Jens Spahn?

Postupný odchod Merkelovej vyvoláva v Európe dohady a napätie. Rastie vplyv populistických strán, ktoré sa kriticky vyjadrujú na adresu Bruselu a pred takýmito “populistami” vystríha aj Macron. No kruhom okolo Merkelovej či Macrona už neostáva veľa času pred voľbami do Európskeho parlamentu, ktoré sa uskutočnia v máji roku 2019. Európska únia si preto nemôže dovoliť “politické vákuum v Nemecku” a situáciu bude podľa Handesblattu potrebné urýchlene riešiť. Nemeckí a európski novinári už začínajú zisťovať, kto by mohol Merkelovú na jej poste nahradiť.

Bild tvrdí, že v hre sú nemecký minister zdravotníctva Jens Spahn, Friedrich Mertz – bývalý šéf parlamentnej frakcie bloku CDU/CSU, generálna tajomníčka  strany Annegret Kramp – Kerrenbauerová alebo Armin Lashat, súčasný premiér Severného Porýnia a Vestfálska. Nemeckí novinári teda hodnotia potenciálnych uchádzačov o Merkelovej post no zabúdajú, že toto nie je hlavný problém, ktorý by mal trápiť Nemecko i Európu.

Hlavným problémom je skutočnosť, že Merkelovej odchod súvisí so sklamaním nemeckých voličov z politiky systémových strán. Netreba zabúdať, že okrem CDU rázne klesajú aj ratingy CSU (Seehofer) a SPD (Schulz). Nemci sú už unavení so všetkých systémových strán, ktoré nechcú nič meniť a začínajú inklinovať k “populistickým” AfG, Zeleným či Ľavicovej strane. Ak sa v existujúcich systémových stranách (CDU, CSU, SPD) nenájdu realistickí a ambiciózni politici, ktorí sa nebudú obávať získať znova popularitu cestou radikálnej zmeny politického imidžu a odmietaním predchádzajúceho kurzu, rovnako ako sa kedysi takéhoto postupu neobávala Merkelová voči Kohlovi, alebo v ešte dávnejšej minulosti Kohl voči Schmidtovi, tak hrozí nemeckým systémovým stranám tvrdá porážka a nesystémové strany v Nemecku budú sláviť víťazstvo.

Takže sa črtá možnosť, že každý zo straníckych kolegov Merkelovej, ktorý Merkelovú nahradí vo funkcii šéfa strany alebo nemeckého kancelára nemusí mať dlhú životnosť. V Nemecku sa môže vytvoriť “Veľká koalícia” v čele s neznámym (no populárnejším ako Merkelová ) kandidátom. A ešte budú môcť byť všetci šťastní, ako to bude nejaký “nemecký Macron”. Ale čo sa stane, keď sa do čela dostane nejaký “nemecký Trump” s nemeckým “Urobme znova Nemecko veľkým?” Pravda, ak sa takýto kandidát objaví, bude musieť v prvom rade obnoviť nemeckú suverenitu a to môže byť ťažké. Američania neustále zvyšujú svoj vojenský kontingent v Nemecku, rovnako ako Briti a nechystajú sa Nemecko opustiť.

Nedajboh pre Američanov, keby sa v Nemecku objavil vo vrcholnej funkcii politik, ktorý by sa začal pohrávať s myšlienkou nezávislosti a samostatnosti. A ešte keby sa opieral o nemeckých nacionalistov, ktorí by bazírovali na vytvorení vlastnej nemeckej armády, samostatnej zahraničnej politike a chceli by získať “nemecké jadrové zbrane”,  to by mohli mať Američania problém.

Možno v najbližších rokov uvidíme v Európe veľa zaujímavých politických udalostí. Porážka a odchod Merkelovej môže priniesť so sebou rast napätia v rámci európskej vnútornej politiky.