Môj profil 
Predplatné
Spolkový minister financií Wolfgang Schäuble (CDU) vyzýva k drastickému zníženiu prílivu utečencov. “Počet utečencov musí dramaticky padnúť, lebo inak to už nezvládneme,” povedal Schäuble v rozhovore s nemeckou tlačovou agentúrou pred zasadnutím ministrov financií a centrálnych bankárov z 20 popredných priemyselných a rozvíjajúcich sa krajín (G20) v Šanghaji.
Maďarský premiér Viktor Orbán sa na stratégie kancelárky Angela Merkelová pozerá ešte menej diplomaticky. O prichýlení 160.000 utečencov budú obyvatelia Maďarska rozhodovať v referende, ktorého takmer jasným výsledkom je odpoveď „nie“.
Protivietor dostal Merkelovú aj z Viedne, kde sa Rakúsko a krajiny balkánskej cesty dohodli na užšej spolupráci a vnútroštátnych opatreniach na zníženie počtu utečencov. Grécky premiér Alexis Tsipras sa Merkelovej sťažoval telefonicky na čiastočné uzatvorenie balkánskej cesty, čo vedie k tisícom uviaznutých migrantov v Grécku.
Tsipras pripomenul Merkelovej, ako mu spolu s francúzskym prezidentom Francoisom Hollandem sľúbila na okraji nedávneho summitu EÚ kroky na zabezpečenie toho, aby ostala balkánska cesta otvorená aspoň do plánovaného summitu o migrácii EÚ s Tureckom. Summit je naplánovaný na 7. marca, potvrdil predseda Rady EÚ Donald Tusk.
Rakúsky minister zahraničia Sebastian Kurz povedal na konferencii, že cieľom bolo, “dať jasný signál, že znížime príliv utečencov.” Ministerka vnútra Johanna Mikl-Leitnerová (obaja zo strany ÖVP): “Chceme, aby sa vyvíjal tlak na urýchlené tempo európskeho riešenia. Tak, aby sa nám podarilo zastaviť príliv utečencov. Je to o bezpečnosti a stabilite Európy,” zdôraznila Mikl-Leitnerová.
Mikl-Leitnerová povedala, že ide o dominový efekt: “Čo chceme, je reťazová reakcia rozumu.” Rakúsko od piatku pustí iba 80 žiadateľov o azyl za deň cez svoje hranice a počet migrantov smerujúcich do Nemecka bol obmedzený na 3.200 utečencov denne. Aj ostatné krajiny balkánskej cesty obmedzili tranzit Sýrčanov a Iračanov, Afgancom dokonca neumožnili prechádzať ďalej do Európy vôbec. S účinnosťou od 1. marca majú byť vonkajšie hranice EÚ – ale zatiaľ nie je jasné, kde tieto hranice skutočne budú: spolkový minister vnútra Thomas de Maizière oznámil, že je potrebné posunúť vonkajšie hranice ďalej na sever, keďže hraničná kontrola v Grécku nie je možná.
V Grécku, ktoré nemôže účinne chrániť svoje námorné hranice v Jadranskom mori, sa preto nahromadilo stále viac a viac utečencov – asi 2.000 nových prisťahovalcov prichádza z Turecka každý deň. Uzatvorenie macedónskych hraníc spôsobilo ešte väčšiu „zápchu“. Vláda v Aténach sa zdá byť ochromená a humanitárne organizácie varujú: krajina môže len ťažko zvládnuť vysoké náklady.
Čiastočné uzavretie balkánskej trasy je v rozpore s medzinárodným právom a právom EÚ, kritizoval komisár EÚ pre utečencov Dimitris Avramopoulos. Šéf EÚ komisie Jean-Claude Juncker však zdôraznil, že nechce, aby eskaloval spor Nemecka s Rakúskom.
Podľa všetkého sa teda zdá, že Merkelová ostala v celej Európe sama. Jej poslednou nádejou je Turecko – Mekrelová sa snaží uprosiť a podplatiť Erdogana, aby zadržal neutíchajúce množstvo utečencov vo svojej krajine. Tureckému prezidentovi sa však do takej dohody príliš nechce a uvedomuje si svoje nadradené postavenie. Preto s európskymi politikmi jedná bez štipky rešpektu a snaží sa ich vydierať ďalšími požiadavkami (pristúpenie Turecka do EÚ, miliardy eur od daňových poplatníkov EÚ, či urýchlený vízový systém pre Turkov).
Aj na sociálnych sieťach sa objavujú negatívne názory na nemeckú kancelárku Angelu Merkelovú a jej politiku vo vzťahu k utečencom. Za všetko hovorí tento obrázok z Facebooku:
