MENŠINY: ZŠ s vyuč. jazykom maďarským chcú vyučovať iba jeden cudzí jazyk

Bratislava 17. septembra (TASR) – Základné školy s vyučovacím jazykom maďarským nevidia zmysel v povinnom vyučovaní druhého cudzieho jazyka. Podľa nich to pre žiakov týchto škôl vytvára neprimeranú záťaž a navyše je to neefektívne. Ministerstvo školstva tvrdí, že zvýšená záťaž na žiakov je v tomto prípade daná skôr využitím práva na vzdelanie v materinskom jazyku.

Podľa platného Rámcového učebného plánu (RUP) sa na národnostných školách k vyučovaniu prvého cudzieho jazyka – angličtiny, pripája na druhom stupni druhý cudzí jazyk – zväčša nemčina. Na základe časovej dotácie sa vyučuje jednu hodinu týždenne.

Základné školy s vyučovacím jazykom maďarským si myslia, že tento fakt prináša viac škody ako úžitku. "Deti národnostnej menšiny sú už dosť zaťažené tým, že sa majú učiť angličtinu i slovenčinu – čo je pre ne tiež cudzí jazyk," povedala pre TASR Katarína Dohányossová, riaditeľka ZŠ s MŠ Petra Pázmánya v Šali. "Stačil by materinský jazyk, štátny jazyk a jeden svetový jazyk, " pridala sa riaditeľka ZŠ Endre Adyho s vyučovacím jazykom maďarským v Štúrove Zuzana Fodorová.

Agnesa Janušeková, ktorá vedie ZŠ pre deti maďarskej národnosti vo Fiľakove uviedla, že lepší žiaci to síce zvládajú, no aj tak sa veľa nenaučia. "Za tú jednu hodinu týždenne získavajú len minimálne znalosti". Hodinová dotácia pre druhý cudzí jazyk nemá zmysel ani podľa Pétera Csúsza, riaditeľa ZŠ s MŠ J. Kármána v Lučenci. "Je to aj záťaž pre školu, ťažko nájsť vyučujúceho, " uviedol pre TASR Csúsz.

Splnomocnenec vlády SR pre národnostné menšiny László Nagy si myslí, že je potrebné zvýšiť kompetencie riaditeľov škôl pri zohľadnení rámcových učebných plánov. „Rozhodnutie o vyučovaní druhého cudzieho jazyka na národnostných školách by bolo vhodné ponechať na rozhodnutie riaditeľa školy,“ uviedol pre TASR Nagy. Aj podľa neho prináša vyučovanie druhého cudzieho jazyka pre deti národnostných menšín neprimeranú záťaž.

Ministerstvo školstva súhlasí s tým, že deti na národnostných školách to majú náročnejšie. Hovorca rezortu Michal Kaliňák však v stanovisku pre TASR uviedol, že vyšší počet vyučovacích hodín pre školy s vyučovacím jazykom národnostných menšín a tým aj väčšia náročnosť vyplýva z dobrovoľného využitia práva na vzdelanie v materinskom jazyku.

"Cieľom výchovy a vzdelávania podľa školského zákona je aj na národnostných školách umožniť žiakovi ovládať anglický jazyk a aspoň jeden ďalší cudzí jazyk a vedieť ich používať," pripomenul Kaliňák a dodal, že zarátavanie slovenčiny medzi cudzie jazyky nie je v tomto prípade správne. "Slovenský jazyk pre občanov SR nie je považovaný za cudzí jazyk."

Kaliňák však pripúšťa, že k istým úpravám v tejto oblasti by mohlo prísť. Pripravovaná revízia štátnych vzdelávacích programov, vrátane rámcových učebných plánov (RUP), uvažuje o dvoch variantoch rozloženia hodinovej dotácie v prípade národnostných škôl – jedným cudzím jazykom a dvomi cudzími jazykmi.

Pri rozhodovaní bude ministerstvo podľa Kaliňáka brať do úvahy aj stanoviská Štátneho pedagogického ústavu, splnomocnenca pre národnostné menšiny i Rady ministra pre národnostné školstvo, pedagógov a rodičov. "Navyše, pri rozhodovaní o takejto závažnej zmene, ktorá sa nebude týkať iba národnostných škôl s vyučovacím jazykom maďarským, je potrebné vziať do úvahy aj názory iných národnostných menšín,“ dodal Kaliňák.