V priebehu minulého volebného obdobia sa Igor Matovič znova pokúšal podchytiť maďarských voličov. Je to logické, volebný rezervoár tejto skupiny elektorátu sa pohyboval na úrovni dvanástich percent a ešte aj dnes dokáže atakovať úroveň takmer desiatich percent. Problém je v tom, že strany slovenských Maďarov sú rozdelené, a preto bola bytostne ohrozená ich účasť v celonárodnom parlamente. Ako sa ukázalo, táto obava bola naozaj reálna a rezultovala do vypadnutia strán zastupujúcich maďarské menšiny z národného parlamentu.

Strana maďarskej komunity sa teda dnes skôr profiluje ako strana, ktorá má silné zastúpenie na lokálnej či regionálnej úrovni, pričom Most-Híd ako dvojetnická strana dokázala trikrát po sebe obhájiť svoj parlamentný status. V tejto situácii sa Igor Matovič veľmi horúčkovito snažil podchytiť práve SMK, s cieľom oslabiť Most-Híd, a zároveň posilniť aj svoju pozíciu na politickej scéne, keďže logicky rátal s tým, že kandidáti SMK voličsky posilnia jeho stranu. Nakoniec však rokovania o tom, že kandidáti SMK pôjdu na kandidátku OĽANO stroskotali a SMK sa stalo základom volebného bloku troch maďarských strán, ktoré sa vymedzovali voči Mostu-Híd a ktoré však, ako dnes už vieme, neuspeli.

Apetít Igora Matoviča po maďarských hlasoch ale nijako neopadol. Vďaka dlhým rokovaniam s predstaviteľmi SMK  a vďaka dlhoročnej známosti, ba dokonca osobnému priateľstvu Igora Matoviča s bývalým predsedom SMK a dnešným trnavským vicežupanom Józsefom Berényim sa pokúsil sté výročie Trianonu politicky zneužiť s tým, že sám seba bude prezentovať ako slovenského politika, ktorý má značnú mieru pochopenia pre požiadavky maďarskej menšiny.

Scenár bol pripravený nasledovne. Pri príležitosti stého výročia podpísania Trianonskej mierovej zmluvy a  Dňa národnej spolupatričnosti sa na Bratislavskom hrade malo konať priateľské stretnutie s predstaviteľmi maďarskej komunity. Matovič mal od nich prevziať Memorandum maďarskej komunity, o ktorom predpokladal, že bude žiadať len nejaké nepodstatné kozmetické zmeny, ktorým on veľkoryso vyhovie a bude za veľkého priateľa tejto menšiny. Ako sa však ukázalo, realita bola podstatne iná.

Predstavitelia SMK predložili sumár požiadaviek, ktoré žiaden súdny slovenský politik nemôže prijať, ak nechce spáchať politickú samovraždu. Signatári memoranda žiadali napríklad zmenu preambuly ústavy, čo je veľmi citlivý politický akt s cieľom uznania Maďarov ako svojbytného politického národa. Ďalej žiadali v podstate vytvorenie autonómie, ktorú však nazvali „Maďarským okolím“ a požadovali, aby si ju spravovali sami prostredníctvom svojich volených zástupcov.  Zároveň by sa maďarčina na zmiešanom území stala plne rovnoprávnym štátnym jazykom. V memorande boli aj požiadavky, ktoré spochybňovali slovenskú suverenitu na zmiešanom území, keďže požadovali voľné a ničím neregulované používanie maďarských symbolov: hymny, štátneho znaku či maďarskej trikolóry. K požiadavkám patrila aj  zmena územnosprávneho členenia Slovenska tak, aby novovzniknuté členenie zohľadňovalo tradičné regióny. To sa, samozrejme, nedá vyhodnotiť nijako inak ako  snahu o presadenie povestnej Komárňanskej župy, ktorú pri ostatnej reforme  územnosprávnom členenia Slovenska v roku 1999 vtedajšie koaličné SMK nedokázalo presadiť. No a nakoniec signatári memoranda  požadovali od našej vlády vytvorenie maďarského arcibiskupstva, čo je požiadavka, ktorá presahuje možnosti slovenskej vlády, keďže o takýchto rozhodnutiach v konečnom dôsledku rozhoduje Vatikán.

Ukázalo sa, že aj keď sa Matovič v istých kruhoch pokladá za majstra politického marketingu, v tomto prípade totálne zlyhal. Miesto mierotvorcu a zmierovateľa sa dostal do pozície oklamaného a naivného štatistu, ktorého zámer totálne nevyšiel. Trocha prekvapujúco pôsobí iba fakt, že jeho reakcia na toto memorandum neprišla okamžite, ale nechal si na ňu dlhých štyridsaťosem hodín. Nakoniec ho komentoval ako opľutú ruku a nevdojak prezradil, čo všetko mali Maďari za lojalitu k jeho vláde sľúbené. Preriekol sa, že v rámci jednaní mali prisľúbené miesta v štátnej správe, prednostov okresných úradov a množstvo pozícií, ktoré im mohol ponúknuť.

Toto všetko je už pasé, ale pre Matoviča by z toho malo vyplynúť predsa len isté poučenie. Ak politik povýši okamžitý politicky zisk nad hodnoty a dlhodobý záujem vlastného národa, veľmi často sa mu to vráti. A práve to sa stalo Igorovi Matovičovi

Roman Michelko

Text vyšiel aj na webe Sputnik.cz