Môj profil 
Predplatné
Ako dnes ďalej uviedla v Bratislave šéfka Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR Gabriela Matečná (nominantka SNS) v úvode medzinárodnej odbornej konferencie na tému posilnenia postavenia poľnohospodárov v potravinovom dodávateľskom reťazci, ktorá bola podujatím v rámci predsedníctva SR v Rade EÚ, “z pohľadu niekoľkých desaťročí ceny potravín stagnujú a výrazne zaostávajú za globálnym cenovým rastom”.
Problematickým je podľa nej najmä zaostávanie za mierou rastu cien výrobných vstupov, napríklad produktov agrochemického priemyslu, cien energií alebo ceny práce. “Postupný rast životnej úrovne, ktorý je spojený s rastom ceny práce, vedie k tomu, že spotrebitelia zo svojho disponibilného príjmu vynakladajú na potraviny čoraz menej. V súčasnosti je to približne len 14 %,” informovala.
Jednotkové reálne príjmy potravinového dodávateľského reťazca ako celku podľa nej klesajú, a tým klesá aj celková disponibilná marža z výroby a predaja potravín. “To vyvoláva tlak na jej iné rozdelenie. Vznikajú a prehlbujú sa rozdiely v ekonomickej sile medzi jednotlivými subjektmi v dodávateľskej vertikále,” podčiarkla Matečná.
Jedným z kľúčových faktorov, ktoré viedli k súčasnému nerovnomernému rozloženiu síl v potravinovom dodávateľskom reťazci a ovplyvňujú prerozdeľovanie marže boli podľa agroministerky globalizačné procesy v svetovej ekonomike. “Globalizácia sa najviac prejavila v sektore maloobchodu, ktorý je nosným, styčným bodom potravinového dodávateľského reťazca a spotrebiteľa. Rovnako sa tak stalo aj v sektore agrochemického priemyslu, ktorý je dodávateľom výrobných vstupov poľnohospodárskej výroby,” podčiarkla.
V dôsledku globalizácie podľa nej pôsobí v týchto sektoroch obmedzený počet národných spoločností s dominantným trhovým podielom. Naopak, v spracovateľskom priemysle popri niekoľkých významných národných spoločnostiach až 90 % predstavujú malé a stredné podniky. “V mnohých členských krajinách rozhodujúcu časť poľnohospodárstva tvoria malé poľnohospodárske podniky a rodinné farmy,” doplnila.
Európska legislatíva síce podľa jej slov umožňuje spájanie sa poľnohospodárov do odbytových združení, s cieľom posilniť ich vyjednávaciu silu a väčšiu vyváženosť voči obchodným partnerom. “Kvôli pretrhaným tradičným väzbám tieto štruktúry nie sú úspešné vo všetkých, a najmä nie v nových členských krajinách. Zároveň spracovateľský priemysel v zmysle pravidiel hospodárskej súťaže nemôže vystupovať voči maloobchodu spoločne.
Výsledkom takéhoto nerovnomerného postavenia jednotlivých článkov u agropotravinárskeho reťazca je stratová poľnohospodárska prvovýroba, predaj pod oprávnené výrobné náklady, likvidácia živočíšnej a špeciálnej rastlinnej výroby a úpadok vidieka, sprevádzaný stratou zamestnanosti,” upozornila.
Spracovateľský priemysel zase podľa Matečnej netvorí primeraný zisk na modernizáciu, na investície do inovácií a na zlepšovanie konkurencieschopnosti. “Nekalé obchodné praktiky majú svoj podiel na oslabovaní finančnej politiky EÚ, ktorá ročne investuje 56 miliárd eur na podporu poľnohospodárstva,” dodala Matečná.
Na konferencii v Bratislave sa zúčastnili odborní zástupcovia z 22 členských krajín EÚ, z Európskeho parlamentu, z Európskej komisie a zo samosprávnych organizácií na európskej, aj národných úrovniach.
