V čom vidíte závažnosť posielania falošných esemesiek?

Musím sa najskôr vrátiť do minulosti. Technológie sa stále zlepšujú. Po roku 1989 vznikli rôzne štúdiá, ktoré sa využívali aj na produkciu falošných nahrávok, slúžiacich na kompromitáciu nepohodlných osôb. Aj politici si zvykli počas rokovaní svojich partnerov nahrávať s rovnakým účelom. Viaceré takéto nahrávky odzneli aj v médiách, napríklad rozhovor Igora Matoviča s Radoslavom Procházkom alebo kauza Sasanka. Nahrávky získané nelegálne sa síce využívajú na politické vydieranie, ale v prípade súdnych procesov sú irelevantné. Navyše ten, kto vyhotovuje nelegálne nahrávky, hoci s dobrým úmyslom, no bez súhlasu polície a súdu, sa dopúšťa trestného činu. Na rozdiel od emailov alebo textových správ. Tie doterajšia súdna prax uznáva ako relevantný dôkaz. Slovenský právny systém sa však v podstate nestretol s fenoménom falšovania textových správ a ani sa nikto nezamýšľal nad závažnosťou takýchto činov. Ani ja som to netušil, kým som sa nestal obeťou takéhoto konania. Pri diskusiách s právnikmi a advokátmi som si však uvedomil, ako je to spoločensky nebezpečné.
Prečo je to nebezpečné?

Právnici mi na to povedali, že na základe tohto nového poznatku všetky otvorené súdne spory, kde je dôkazom textová správa, sú spochybniteľné. Strana, ktorá ju chce použiť ako dôkaz, by mala dokázať jej pravosť, čo doteraz nikto nevyžaduje. To môže viesť minimálne k neprimeranému predlžovaniu súdnych sporov.
Akým spôsobom na to reaguje naša legislatíva?

Ide o nóvum, na ktoré ešte súčasná legislatíva, ako je zákon o ochrane osobných údajov, nedokáže reagovať. Venuje sa obsahu textových správ, no vôbec si nevšíma problém možnej krádeže identity. V tom zaostáva za technickým vývojom.
Kde všade by, podľa vás, mohli škodiť falošné esemesky?

Prostredníctvom esemesiek sa ovládajú alarmy, riadenie domácnosti, privolanie pomoci pre bezvládnych a chorých, nahlasovanie požiarov či povodní, keď informáciu o hroziacom nebezpečenstve dostane každý dospelý občan v obci. Konkrétnym príkladom je obec Jaslovské Bohunice, kde občania môžu dostať esemeskou informáciu aj o možnej havárii v jadrovej elektrárni. Teraz si predstavte paniku, ktorá by nastala, keby dostali falošnú správu. Prostredníctvom textovej správy je dokonca možné aj vypovedanie koaličných zmlúv. Zároveň však platí, že ten istý efekt môžete dosiahnuť falošnou esemeskou. Čiže, otvoríte si dom proti vôli jeho majiteľa, spôsobíte zbytočný poplach v obci, alebo falošnou textovou správou zapríčiníte politickú krízu v krajine. Najväčšie riziko je, keď sa tieto možnosti dostanú do rúk psychopatom alebo teroristom. Telekomunikační operátori takéto riziko zväčša vylučujú, pretože posielanie falošných textových správ je možné len prostredníctvom takzvaných SMS brán. Nad čím majú údajne kontrolu. Nie je to celkom pravda. Textové správy sa dajú po technickej stránke posielať aj bez toho, aby ste si museli zakúpiť takúto SMS bránu. A to nehovorím o technicky primitívnom kroku, ktorý použili proti mne, keď pravdepodobne zneužili SMS bránu pobočkou rakúskej spoločnosti na Slovensku. Súkromné spoločnosti, ktoré majú zakúpené SMS brány, by mali viesť podrobnú evidenciu a sledovať, či nie sú používané na nelegálne účely alebo na trestnú činnosť, ako v mojom prípade. Vtedy je taktiež trestnoprávne zodpovedná aj daná spoločnosť. Viem, že v mnohých prípadoch sa evidencia nerobí. Verím, že takéto konanie môže preukázať dôkladné vyšetrovanie. O mojom prípade som už podrobne informoval aj generálneho prokurátora SR. Podľa mňa je však úplne choré, skúmať iba obsah textovej správy. Systémové riešenie by však bolo, keby sa zabránilo takéto esemesky vôbec posielať a prípadné porušenie sa tvrdo trestalo.
Ako je technicky možné poslať falošnú esemesku?

Nejdem dávať žiadne návody, no technicky je reálne odoslať SMS správu z cudzieho čísla. Telefónne číslo totiž nie je potrebné autentifikovať, či je naozaj pravé, a tak sa dá odoslať esemeska z ľubovoľného čísla na svete. Stačí si zakúpiť SMS bránu, na ktorú sa nabije kredit. Takýchto SMS brán je na internete neúrekom. Číslo odosielateľa SMS správy určuje SMS centrum, ktoré by malo zabezpečiť jeho pravosť. V praxi existuje mnoho SMS centier, ktoré zámerne tento fakt nekontrolujú. Namiesto pravého čísla odosielateľa správy, môže dotyčný zadať akékoľvek iné číslo, prípadne kratší text a odoslať tak falošnú SMS. Operátori v prípade odhalenia takéhoto manipulovania s číslom odosielateľa zrušia zmluvu s SMS centrom. Z tohto dôvodu na internete neustále vznikajú a aj zanikajú služby podobného charakteru. Na Slovensku sú poskytované SMS brány na podnikateľské účely. Zväčša pre firmy, ktoré podobné služby potrebujú pre overovacie a aktivačné SMS. Vzhľadom na tieto okolnosti nie je náročné sledovať, odkiaľ komunikácia v skutočnosti prebiehala.
Potom by však nemal byť problém pre orgány činné v trestnom konaní odhaliť páchateľov…

Falošné textové správy sa však dajú posielať aj z rôznych štátov tretieho sveta bez zakúpenia SMS brány. To sú najhoršie prípady, kde operátor nezíska žiadny dôkaz o skutočnom odosielateľovi. Pre technicky zdatného človeka to nie je žiadny problém. Viem si predstaviť, že pri nejakom susedskom spore sa bude chcieť niekto pomstiť a pošle falošnú textovú správu zo susedovho čísla, že napríklad v obchodnom centre je bomba. Nič netušiacemu susedovi o pár hodín vtrhnú do domu kukláči. Zaistia ho a hoci bude nevinný, môže mesiace dokazovať, že nič neposlal. Zrejme si veľmi nepomôže, pretože polícia neskúma, kto je odosielateľ, či použil SMS bránu a či teda nejde o falšovanie. Možno preto, že je to pre nich španielska dedina.