Môj profil 
Predplatné
“Prehrali sme všetci. Akou správou pre spoločnosť je tento obrázok z parlamentu? Na jednej strane Marian Kotleba (ĽSNS) povie, že a s koalíciou hral, čo je to veľmi neseriózny postoj k mandátu a povinnostiam poslanca. Boris Kollár (Sme rodina) zase podal veľmi vágne vysvetlenie, že mu išlo iba o to, aby sa Robert Fico (Smer-SD) nedostal na ústavný súd,” povedala.
Na margo skutočnosti, že zmena ústavy napokon neprešla a ústavní sudcovia sa budú voliť podľa súčasných podmienok, Malová poznamenala, že to znovu povedie len k ďalšej polarizácii. “Je to zlý odkaz pre demokraciu na Slovensku. Jednoduchá väčšina si navolí svojich favoritov, prezident ich nebude chcieť menovať a bude to presne to isté, čo sme tu už mali. Odkaz Benátskej komisie bol jasný, a to hľadať konsenzuálne riešenia, čo sa nepodarilo. Rozhodne z tejto situácie bude profitovať Smer-SD. Neviem, či to mali takto naplánované, ale nedá sa to vylúčiť,” dodala Malová.
Politológ Pavol Baboš upozornil, že pri témach, kde predstaviteľom Smeru-SD veľmi záleží na tom, aby dosiahli potrebnú väčšinu, vedia veľmi efektívne rokovať aj s opozíciou a v prípade potreby dokážu posúvať finálne hlasovanie. “To bolo veľmi dobre vidieť pri dôchodkovom strope, ktorý preložili na november. To je dôkaz, že ak im ide o vec a myslia to vážne, vedia rokovať a posunúť hlasovanie,” vysvetlil.
Baboš uznáva, že v tejto situácii, kedy deviatim ústavným sudcom končí funkčné obdobie už vo februári, by sa hlasovanie odsúvalo ťažšie. “Ale Smer-SD viac-menej dopredu rátal, že nebude mať ústavnú väčšinu, aj časť Mosta-Híd hovorila, že nebude hlasovať za takúto novelu ústavy. Smer-SD teda do nejakej miery počítal s tým, že to takto skončí,” pripustil Baboš.
Podľa jeho slov bolo jasné, že avizované zmeny v ústave by vyhovovali práve najsilnejšej vládnej strane, a to z dvoch dôvodov. “Chceli ukázať prezidentovi Andrejovi Kiskovi, že mu vedia zobrať nejaké kompetencie. A zároveň chceli ukázať, že by ho vedeli obísť, ak by chcel byť Fico ústavným sudcom. Na druhej strane, musel by na svoje zvolenie nájsť aspoň 90 hlasov a ja si neviem predstaviť, ako by Kollár či väčšina Mostu-Híd vysvetľovala, že hlasuje za Fica,” uzavrel Baboš.
Sudcovia Ústavného súdu SR sa budú voliť tak ako doteraz. V pléne NR SR totiž v utorok neprešla novela Ústavy SR, ktorá mala do tohto procesu zaviesť niekoľko noviniek. Za zmenu najvyššieho zákona štátu zahlasovalo len 55 poslancov zo Smeru-SD, SNS a Mostu-Híd. Viacero koaličných poslancov sa zdržalo, nepridala sa ani opozícia. Neúspešné výsledné hlasovanie bolo spôsobené tým, že poslanci ani na druhý pokus napriek snahe neopravili zmenu účinnosti prechodných ustanovení. Podporilo ich len 81 poslancov, minimom bolo 90.
Ešte predtým sa však počítalo s tým, že ústava sa napokon bude meniť. V pléne totiž prešiel aj s podporou časti opozície 98 hlasmi dôležitý pozmeňujúci návrh Róberta Madeja (Smer-SD). Ten spočíval v tom, že ak kandidát na sudcu Ústavného súdu (ÚS) SR získa od poslancov aspoň 90 hlasov, stane sa ústavným sudcom automaticky a do rúk prezidenta len zloží sľub. Ak by ich bolo viac, rozhodujúce malo byť poradie podľa počtu získaných hlasov. Naopak, ak by sa takýmto spôsobom neobsadili všetky voľné miesta na Ústavnom súde, v druhom kole sa malo pristúpiť k voľbe kandidátov nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých poslancov, po dvoch na každý voľný post, z ktorých mal prezident vybrať sudcov.
Už vo februári 2019 sa končí funkčné obdobie deviatim z celkového počtu 13 ústavných sudcov. Úlohou poslancov tak bude zvoliť 18 kandidátov, z ktorých si hlava štátu vyberie deviatich sudcov na 12-ročné funkčné obdobie. Na zvolenie kandidáta bude stačiť nadpolovičná väčšina hlasov prítomných poslancov.
