Paríž 8. mája 2017 (HSP/Foto:TASR/AP-Thibault Camus)
Napriek tomu, že Emanuel Macron s prehľadom zvíťazil v druhom kole francúzskych prezidentských volieb, český politológ Lukáš Macek tvrdí, že jeho víťazstvo stojí na vratkých základoch. Najväčšie slabiny boli relatívne nízka účasť, odovzdanie prázdnych obálok, či fakt, že účasť v druhom kole bola nižšia než v kole prvom čo sa už dávno vo francúzskych prezidentských voľbách nestalo. Emanuel Macron tak nedosiahol svoj cieľ zjednotiť Francúzov v boji proti “populizmu”.
stúpencami v Paríži po oznámení prvých odhadov výsledkov nedeľňajšieho druhého kola prezidentských volieb
Český politológ Lukáš Macek v komentári pre portál idnes.cz rozoberá Macronove víťazstvo. Hlavný problém vidí v nízkej účasti:
“Predovšetkým bolo dosiahnuté s – na francúzske pomery – relatívne slabou účasťou voličov: takmer 25% voličov sa rozhodlo 2. kolo ignorovať. V roku 2012 to bolo 19,7 percenta, v roku 2007 dokonca len 16%.”
Nezanedbateľným faktorom bol aj fakt, že účasť oproti prvému kolu poklesla:
“Vo Francúzsku je obvyklý opak. Napríklad v roku 2012 prišlo k 2. kolu o zhruba 430 tisíc voličov viac. A v roku 2002, kedy sa prvýkrát do 2. kola prebojoval kandidát krajne pravicového Národného frontu, volebná účasť medzi 1. a 2. okolo vzrástla dokonca o viac ako 3,3 milióna voličov,” tvrdí politológ Lukáš Macek.
Ďalšou slabinou je podľa politológa veľké množstvo neplatných hlasov. Je to dokonca rekord vo francúzskych voľbách.
“11,5 percenta voličov, ktorí si dali tú námahu a k voľbám prišli, nebolo ochotných Macrona podporiť ani ako “menšie zlo” tvárou v tvár krajnej pravici. V roku 2002 v 2. kole medzi Jacquesom Chiracom a Jean-Marie Le Penom sa takto zachovalo len 5,39% voličov.”
V Macronov neprospech prispieva aj skutočnosť, že jeho víťazstvo v pomere 66% ku Le Penovej 34 percentám sa ani zďaleka nepribližuje k jednoznačnému víťazstvu Jacquesa Chiraka v roku 2002 kedy nad otcom Marine Le Penovej, Jeanom vyhral drvivo v pmere 82,2:17,8. Emanuel Macron teda nedokázal pritiahnuť ľudí na svoju stranu ani pod hrozbou, že by sa prezidentkou mohla stať “krajná pravičiarka”.
Ako tvrdí český politológ: “Pridajme k tomu evidentný fakt, že veľa voličov, ktorí ho v 2. kole podporili, Macrona volili len pre to, aby zamedzili zvoleniu Le Penovej. Na akúkoľvek ďalšiu podporu z ich strany teda môže okamžite zabudnúť. Aj preto je zrejmé, že Macronovo víťazstvo stojí na relatívne vratkých základoch a že júnové parlamentné voľby pre neho v žiadnom prípade nebudú len formalitou, skôr “tretím kolom”, ktoré voľbu definitívne rozhodnú”.
Emanuel Macron sa teda dostal do nezávideniahodnej situácie. Ľudia ho volili vo väčšine prípadov len ako menšie zlo a jeho víťazstvo stojí na slabých základoch. Je preto možné predpokladať , že jeho prezidentovanie bude poznačené veľkými a početnými protestami podobne ako v prípade Francoisa Hollanda. Nie je vylúčené, že Francúzom dôjde trpezlivosť a Macron nedokončí celé funkčné obdobie.
Samuel Gdovin
24.4°C
Utorok 
Štvrtok 
Piatok 
19.4°C
.jpg)
