Môj profil 
Predplatné
“Ústavný súd Slovenskej republiky predstavuje súdny orgán ochrany ústavnosti porovnateľný s ústavnými orgánmi ochrany ústavnosti z ktoréhokoľvek moderného demokratického právneho štátu, čo len po 25 rokoch fungovania považujem za jeho najväčší úspech,” uviedla ďalej na podujatí s názvom Ústavné súdnictvo – výzvy a perspektívy.
Macejková zdôraznila, že ÚS SR patrí medzi orgány, ktoré sú bezprostredne konštituované ústavou a v tejto kvalite je rovný so zákonodarnou i výkonnou mocou. “Akékoľvek ochromenie efektivity, respektíve riadneho fungovania Ústavného súdu SR je reálne spôsobilé vážne podkopať tri základné princípy, na ktorých stojí Slovenská republika, a to demokraciu, ľudské práva a právny štát. Požiadavka riadneho fungovania Ústavného súdu SR pritom osobitne rezonuje v situácii, s ktorou sa v súčasnosti stretávame na celom svete, keď sa v dôsledku neistoty spôsobenej dynamicky sa meniacou spoločenskou a ekonomickou situáciou stáva pre početné skupiny obyvateľstva čoraz viac príťažlivou vláda silnej ruky, ktorej propagátori disponujú zdanlivo jednoduchými a rýchlymi riešeniami všetkých mysliteľných problémov,” povedala.
V súvislosti s prípravou nového zákona o ÚS označila za dôležitú spoluprácu Ústavného súdu s rezortom spravodlivosti. Cieľom novej právnej úpravy je podľa nej posilnenie ochrany základných práv a slobôd zefektívnením práce ÚS, a to prostredníctvom väčšej prehľadnosti, jednoznačnosti normatívneho textu a niektorých obsahových zmien reagujúcich na doterajšie skúsenosti Ústavného súdu.
Predsedníčka ďalej pripomenula, že ÚS má až 19 rozhodovacích právomocí, čo sa spolu s neustálym nárastom agendy v tradičných konaniach výrazne prejavilo v zaťaženosti súdu, ktorý sa v súčasnosti musí vysporiadať s omnoho vyšším nápadom ako v minulosti. “Napriek najširšiemu okruhu právomocí, ako aj najvyššej vyťaženosti sa však Ústavný súd SR z hľadiska materiálneho a personálneho zabezpečenia v rámci porovnania s orgánmi ochrany ústavnosti okolitých stredoeurópskych krajín pohybuje na dolnej hranici,” dodala.
Vo svojom príspevku sa Macejková venovala aj výhradám k slovenskej politickej praxi z pohľadu ÚS SR. Kriticky pritom hodnotila stav, keď v dôsledku dlhodobého nevymenovania troch chýbajúcich ústavných sudcov prezidentom SR Andrejom Kiskom bol ÚS viac ako tri roky nútený pracovať v neúplnom zložení. Druhá výhrada patrila nenáležitému kritizovaniu rozhodovacej činnosti ÚS zo strany predstaviteľov slovenskej zákonodarnej a výkonnej moci.
Na konferencii vystúpil aj predseda Európskej komisie pre demokraciu prostredníctvom práva – tzv. Benátskej komisie Gianni Buquicchio. V príhovore zdôraznil potrebu ústavných súdov a ich nezávislosti, aby mali legitímnosť a boli účinné. V súvislosti s otázkou nevymenovania ústavných sudcov prezidentom SR, v ktorej Benátska komisia poskytla svoje stanovisko, Buquicchio ocenil, že problém bol vyriešený a ÚS funguje v kompletnom zložení.
Na podujatí sa zúčastňujú aj predseda Súdneho dvora Európskej únie Koen Lenaerts, predsedovia ústavných súdov z Českej republiky, Maďarska, Poľska, Ukrajiny, Macedónska či Čiernej Hory. Medzi hosťami sú aj emeritní prezidenti SR Ivan Gašparovič a Rudolf Schuster, predsedníčka Najvyššieho súdu SR Daniela Švecová, predsedníčka Súdnej rady SR Lenka Praženková a ďalší, vrátane predstaviteľov ústavného súdnictva, justície a akademickej obce zo Slovenska a zahraničia.
ÚS SR začal svoju činnosť 17. marca 1993 pod vedením svojho prvého predsedu Milana Čiča.
.JPG)
.jpg)
.jpg)
