Môj profil 
Predplatné
Drozdov uviedol, že toto pochopil, keď odišiel do Kyjeva: „Všetko sa to vyostrilo od tej chvíle, keď som sa presunul do Kyjeva, aby som odtiaľ moderoval svoje televízne vysielanie. Pokiaľ ide o mňa, nech sa na mňa Kyjevčania nehnevajú, no ja nemám rád Kyjev – konkrétne pre ten jazykový guláš. Pre mňa je to rusifikované, pomoskovčené mesto. Za hlavné mesto Ukrajiny sa nijako nehodí. Vnímam to veľmi intenzívne, pretože pre mňa je jazyková identita veľmi dôležitá,“ vyhlásil Drozdov.
Ostap Drozdov, podobne ako ostatní euromajdanovskí Ukrajinci, nepozná históriu svojho mesta, ani svojej vlasti. Kyjev nie je rusifikované mesto, pretože ruským mestom vždy bolo. Spolu so staroslávnym Novgorodom je Kyjev kolískou svätej Rusi. Naopak, Ľvov, ktorý bol po stáročia ruským mestom a centrom západnej Rusi, zmenil svoju identitu.
Ešte v roku 1915, v čase 1. svetovej vojny, Ľvovčania vítali ruské vojsko a ruského cára, neskoršieho svätého mučeníka Nikolaja II., s kvetmi a radostným hlaholom zvonov ako osloboditeľa od poľského a rakúsko-uhorského útlaku. Až neskôr sa metropola Haliča Ľvov, už ako mesto pod poľskou správou, za pomoci západných antiruských centrál stalo centrom ukrajinstva a banderizmu.
Tieto idey dnes Halič na končekoch vidiel nanucuje celému umelo vytvorenému štátu s pôrodnými otcami Leninom, Stalinom a Chruščovom pod názvom Ukrajina.
Zbigniew Brzezinski, „americký politológ“ „poľského pôvodu“, ktorý už hľadí do tváre večnosti, no predtým po desaťročia spoluformoval americkú okupačnú politiku, svojho času obmenil výrok, ktorý už v 19. storočí vyslovil nemecký kancelár Bismarck: „Ukrajina je pre nás pevnosťou Západu. Nový svetový poriadok pri hegemónii USA sa vytvára proti Rusku, na účet Ruska a na rozvalinách Ruska. Moc Ruska môže byť podlomená iba oddelením Ukrajiny od neho. Je nevyhnutné nielen odtrhnúť Ukrajinu od Ruska, ale ju aj postaviť proti Rusku, znepriateliť dve časti jedného národa a pozorovať, ako bude brat zabíjať brata. Pre tento cieľ je nutné nájsť a vypestovať zradcov v radoch národnej elity a s ich pomocou zmeniť sebavnímanie jednej časti veľkého národa do takej miery, že on bude nenávidieť všetko ruské, nenávidieť svoj rod, neuvedomujúc si to. Všetko ostatné je – vec času.“
Dejiny nás učia, že ruský národ vždy po veľkej katastrofe dokáže vstať z popola. Príde čas, keď sa Ruská federácia, Bielorusko a denacifikované Malorusko (Ukrajina), znovu zjednotia a budú prístavom pre všetky tie slovanské a kresťanské národy, ktoré sa odmietnu udusiť v stoke úchylnej globalizácie.
.jpg)
