Francúzsko 3. februára (HSP/Foto:tp)

O čo vlastne v správe Lunacek ide?

Nie je to tak dávno, čo európsku verejnosť rozbúrilo hlasovanie o správe Estrela v Európskom parlamente. Teraz prichádza jej mladšia sestra, tzv. správa Lunacek a takisto vzbudila nemalý rozruch. Keď pred niekoľkými týždňami vyšlo najavo, že sa bude prejednávať report Lunacek, začali mnohé občianske organizácie v rôznych európskych krajinách biť na poplach a opäť spustili petičnú akciu, ktorá sa ukázala ako účinný nástroj pri správe Estrela. Vo Francúzsku sa proti správe Lunacek ostro postavilo hnutie La manif pour tous, ktoré vyzvalo svojich priaznivcov k podpísaniu petície a kontaktovaniu europoslancov.

O čo vlastne v správe Lunacek ide? Správa dostala názov podľa rakúskej spravodajkyne Ulrike Lunacek, ktorá je predsedníčkou pracovnej skupiny pre LGBT práva a zástankyňou interaktívnej sexuálnej výučby pre deti od predškolského veku. Správy a uznesenia Európskeho parlamentu nemajú síce právnu záväznosť, takže je namieste otázka prečo sa Estrelu snažili opakovane presadiť s takou razanciou. Na to odpovedá Paul Herzog von Oldenburg, vedúci kancelárie „Federácie Pro Europa Christiana“ (FPEC) v Bruseli: „Správy, ako aj uznesenia Európskeho parlamentu nemajú žiadne priame legislatívne dôsledky. Preto sú tieto parlamentné nástroje zneužívané ľavicovými skupinami, aby presadzovali ľavicové projekty vo svete, ináč by nemohli byť uznesenia nikdy tak formulované, ako je tomu v súčasnosti. Táto situácia samozrejme nie je vôbec nová, ale v poslednej dobe si ju všimla širšia verejnosť, ako to ukázali reakcie proti Estrele. Dosahujú tým to, čo sa zvyčajne označuje ako „Soft Law“: Uznesenia Európskeho parlamentu, stanoviská Organizácie Spojených národov alebo ich odborných organizácii, štúdie niektorých medzinárodných organizácií a podobne nie sú záväzné, ale napriek tomu majú váhu vo verejnej diskusii. Ak je takýto dokument prijatý, pobehujú potom ľavičiarski lobisti a presadzujú veci ako „právo na potrat“, zákony proti homofóbii, a tak ďalej. Kto chce argumentovať proti takémuto dokumentu, musí vykonať oveľa viac presvedčovacieho úsilia.“

Návrhy obsiahnuté v správe Lunacek zahŕňajú široké spektrum spoločenských oblastí: zamestnanie (osobitné smernice pre zamestnávateľov a odbory týkajúce sa LGBT osôb), vzdelávanie, zdravie (požiadavka na vyčiarknutie odlišností rodovej identity zo zoznamu duševných porúch a porúch správania a o zabezpečenie ich rekvalifikácie ako nepatologických v rámci rokovaní o 11. verzii Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH-11); požiadavka na špecifický výskum, vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov v špecifických otázkach LGBT osôb), oblasť tovaru a služieb, rodiny (vzájomné uznávanie všetkých dokladov o stave osôb v rámci členských krajín, čím je otvorená cesta k uznaniu manželstiev osôb rovnakého pohlavia vo všetkých členských štátoch EÚ a azylová politika (špecifické vzdelávanie azylových pracovníkov a dokumentácia právnej a sociálnej situácie LGBT žiadateľov o azyl v domovských krajinách).

Osobitnú pozornosť si zaslúžia návrhy v oblasti slobody zhromažďovania a prejavu a oblasť tzv. hate speech, t.j. trestného činu nenávisti. Tu správa vznáša požiadavku na neobmedzenú slobodu prejavu vo vzťahu k sexuálnej a rodovej identite a prehodnotenie existujúcich zákonov. Rovnaká požiadavka platí aj pre organizovanie dúhových pochodov. Čo sa týka tzv. hate speech, správa zavádza pojmy ako „homofóbne násilie“, „homofóbne podnecovanie a homofóbna propaganda“ – ako keby homosexuálne osoby neboli chránené zákonom proti násiliu ako všetky ostatné osoby. Vytvára to opodstatnené obavy, že aj obyčajné vyjadrenie nesúhlasu bude považované za trestný čin nenávisti.

V správe je zahrnuté aj stanovisko Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť. Za pozornosť stoja návrhy v oblasti rodinného práva: „vyzýva členské štáty, aby uvažovali o spôsoboch, ako prispôsobiť svoje rodinné právo súčasným meniacim sa štruktúram a formám rodiny, a aby doň zahrnuli možnosť, že deti môžu mať viac ako dvoch rodičov (alebo zákonných poručníkov), pretože tým by sa otvorila cesta pre väčšie uznanie tzv. dúhových rodín a LGBT rodín, ako aj rodín so zmeneným zložením…“ a „naliehavo vyzýva členské štáty, aby v súlade s predpismi EÚ uznávali všetky formy manželstva, partnerstva a rodičovstva, ktoré boli uzavreté v inom štáte osobami, ktoré majú bydlisko alebo pracujú na jeho území, a vyzýva Komisiu, aby zakročila proti členským štátom, ktoré tak nekonajú.“

V oblasti zdravotníctva správa žiada „zabezpečenie toho, aby najmä transrodové osoby mali skutočný prístup k vhodným službám v oblasti zmeny pohlavia vrátane psychologických, endokrinologických a chirurgických odborných kompetencií v oblasti zdravotnej starostlivosti o transrodové osoby, a to bez toho, aby boli tieto osoby vystavované neprimeraným požiadavkám.“ Vo Francúzsku napríklad Národná poradná komisia pre ľudské práva odporučila zrušiť všetky medicínske kritériá pre zmenu pohlavia, vrátane psychologických. Malo by stačiť jednoduché vyhlásenie, že osoba sa cíti iného pohlavia a požiadavka na prístup k umelému oplodneniu „zdôrazňuje, že služby týkajúce sa rozhodovania v oblasti reprodukcie a plodnosti by sa mali LGBTI osobám poskytovať bez diskriminácie.“ Bude do toho patriť aj inštitút tzv. náhradnej matky pre homosexuálne páry?

Lunacek tiež žiada vytváranie pozitívneho pohľadu na LGBT komunitu: “zdôrazňuje, že sexuálna výchova musí zahŕňať nediskriminačné informácie o LGBTI osobách a sprostredkúvať pozitívny pohľad na ne, aby bolo možné účinne podporovať a chrániť práva mladých LGBTI osôb“ a ďalej „zdôrazňuje, že právo na slobodu prejavu treba v praxi dodržiavať tým, že sa zaručí možnosť prijímať a ďalej odovzdávať informácie o otázkach týkajúcich sa sexuálnej orientácie a rodovej identity akoukoľvek formou prejavu vrátane tlače, publikácií, ústnych a písomných vyhlásení, umenia a médií; zdôrazňuje potrebu rešpektovať slobodu pokojného zhromažďovania a združovania všetkých LGBTI osôb; domnieva sa, že miestne a regionálne orgány by preto mali napomáhať úsiliu LGBTI organizácií o usporadúvaniu podujatí, ako sú tzv. pochody hrdosti (Pride Parade), pretože tieto podujatia môžu zvýšiť informovanosť verejnosti o problematike LGBTI a zlepšiť postavenie LGBTI osôb.“

Zaujímavá je aj požiadavka na financovanie rôznych inštitúcií zaoberajúcich sa právami LGBT z verejných zdrojov. Celú správu Lunacek v slovenčine si môžete prečítať tu: http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-//EP//TEXT+REPORT+A7-2014-0009+0+DOC+XML+V0//SK#_part1_def5

Lunacek a slovenskí europoslanci

Správu Lunacek na svojom FB profile už podporila europoslankyňa za stranu Smer Monika Flašíková-Beňová. Všetci poslanci za stranu Smer hlasovali aj za prijatie správy Estrela. Hlasovanie o správe Lunacek je naplánované na 4. februára. O tom ako hlasovali jednotliví poslanci vás budeme informovať.