Rok 2020 bude znamenať v našich dejinách osobitný predel. Výmena politických garnitúr sa niesla v znamení obrovských očakávaní, veľmi rýchlo však prišlo vytriezvenie. Miesto kompetentnej vlády, ktorá by sa  podujala na riešenie zásadných problémov našej tu máme  len nekončiacu sa sériu invektív, vzájomných aj opozično  – koaličných, ale aj vnútrokoaličných bojov či obviňovaní…

Vláda fatálne zlyhala pri zvládaní pandémie Covid-19, ale aj v mnohých ďalších sľuboch a predsavzatiach. Nakoniec po niekoľkých mesiacoch už bolo značnej časti pôvodných voličov koalície jasné, že ich lídri zlyhali alebo zlyhávajú takmer na všetkých frontoch. Jediné, čím chce koalícia prekryť svoje zlyhávania, je boj s korupciou. Ako vieme, to, čo sa dnes z toho boja stalo, je ťažký gýč a karikatúra. Prečo tie príkre slová? Preto, že boj s korupciou je extrémne selektívny. Počuli ste už o tom, že by niekto zo súčasnej garnitúry vyšetroval hlavných aktérov Gorily Jirka Malchárka, Annu Bubeníkovú, Mikuláša Dzurindu, Ivana Mikloša, Igora Kuceja či Gabriela Palacku?Metódy, akými sú údajní páchatelia usvedčovaní, už dávno prekročili hranice civilizovaného sveta. Veľmi nepekný fenomén v podstate beztrestných kajúcnikov v synergii s kolúznou väzbou robí naozaj „zázraky“. Dôsledky vidíme každý deň. Máme tu vojnu policajtov, SIS bojuje s časťou vyšetrovateľov a Úrad špeciálnej prokuratúry na čele s Danielom Lipšicom takéto nezákonnosti kryje.  Postupne, pomaly,  ba možno nebadane sa stávame policajným štátom, v ktorom v prípade trestného stíhania neplatí rovnosť zbraní. Kde to skončí? Dokedy sa budeme  pozerať na novodobých „kajúcnikov“, ktorí sa nám smejú do očí a takmer bez obmedzení si užívajú  astronomické čiastky, ktoré získali v minulosti a dnes  im na beztrestnosť stačí len to, že   svedčia tak, ako sa od nich očakáva? Tomuto veľmi nebezpečnému fenoménu je nutné venovať sa seriózne, zosumarizovať všetky kauzy a v plnej nahote ukázať, že „kráľ je nahý“.  Aj preto dnešným dňom začíname publikovať úryvky z pripravovanej knihy Ľuda Števka Byť kajúcnikom sa oplatí. Stará múdrosť hovorí, že napísané ostáva, a zdokumentovanie hrubých nezákonnosti, ktoré sa dnes a denne dejú, je priam povinnosťou poctivých novinárov. Je nutné tristný  stav našej spoločnosti nielen pomenovať, ale aj zasadiť do širších súvislosti a, samozrejme,  následne  zaujať jasný hodnotový postoj. Verím, že séria textov, ktoré budeme pravidelne publikovať a ktoré následne vyjdú knižne, otvorí oči mnohým, ktorí až dosiaľ nevidia a nevedia. Tak pozorné čítanie.

Roman Michelko

Ľudovít Števko: Podľa mienky vyšetrovateľa Byť kajúcnik sa oplatí                                                                                                         

Kajúcnik je za posledný rok v našom mediálnom priestore vari najfrekventovanejšie slovo. Pravdaže, nie v biblickom význame, ale v právnickej hantírke ako zástupný termín pre pomenovanie spolupracujúceho páchateľa. V náboženskom zmysle kajúcnik je človek, ktorý sa kajá, kto sa odvracia od svojho hriechu, spytuje svoje svedomie a úprimne ľutuje svoje správanie. Tento obrad, nazývaný aj ako sviatosť pokánia, by sme mohli ľudovo nazvať „sypaním si popola na hlavu“ v očakávaní zmierenia s Bohom. Kajúcniksa vyznáva zo svojho hriechu (meaculpa), ale neusvedčuje iných z rovnakých hriechov, jeho pokánie je hlboko osobné, nezištné a jediným benefitom je odpustenie.

Priznanie trestnej činnosti a výpoveď tzv. kajúcnika o trestnej činnosti spolupáchateľov, ktorou získa ako benefit beztrestnosť prípadne zníženie trestu nie je aktom pokánia, ale legalizovanou „obchodnou dohodou“ medzi štátom zastúpeným vyšetrovateľom, prokurátorom a spolupracujúcim obvineným. To len aby sme porozumeli nepresnému „inštitútu kajúcnika“, o akom sa píše v médiách alebo niekedy uvádza v judikátoch, hoci v Trestnom poriadku (TP) sa taký inštitút nenachádza.

V súčasnom angloamerickom právnom systéme je obdobou slovného spojenia spolupracujúci obvinený pojem korunný svedok (tiež approver, čiže spolupáchateľ zbavujúci sa viny obžalovaním spoločníkov), využívaný v Anglicku od 12. storočia. Ak kráľ uznal obvineného za approvera, bolo jeho povinnosťou poskytnúť dôkazy proti spolupáchateľovi, na základe ktorých by mohol byť tento jeho spoluobvinený odsúdený. Approvera mohol kráľ oslobodiť spod obžaloby alebo mu znížiť trest, ak sa ukázalo, že jeho dôkazmi podložené svedectvo viedlo k odsúdeniu spolupáchateľa. Ale ak na základe udania approveranemohol byť spoluobvinený odsúdený, tento korunný svedok bol uznaný za vinného a prišiel o život.

V anglickom stredoveku dôkazné bremeno spočívalo na korunnom svedkovi. V súčasnej dobe status korunného svedka, čiže spolupracujúcej osoby, môže napríklad v USA udeliť výlučne štátny zástupca (prokurátor), ktorý s obvineným a jeho obhajcom uzavrie písomnú dohodu o spolupráci so štátnymi orgánmi s tým, že jeho informácie budú pravdivé a budú mať zásadný význam. Rozhodujúcim činiteľom je však súd – až ten rozhodne akým spôsobom vyhodnotí a zohľadní spoluprácu s obžalovaným. Na Slovensku Trestný poriadok umožňuje voči spolupracujúcemu obvinenému zastaviť, podmienečne zastaviť alebo prerušiť trestné stíhanie už v predsúdnom konaní.

Inštitút spolupracujúceho obvineného presadil v roku 2003 po dlhých diskusiách v parlamente do nášho Trestného poriadku vtedajší podpredseda vlády a minister spravodlivosti za KDH Daniel Lipšic, dnešný špeciálny prokurátor. Odvtedy prešlo 18 rokov a na riziká vyplývajúce z tejto právnej úpravy upozorňujú mnohí sudcovia a advokáti najmä v posledných dvoch rokoch, za vlády Igora Matoviča resp. Eduarda Hegera, odkedy sme svedkami priam orgií Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) v priamom prenose pri zatýkaní vysokých funkcionárov prokuratúry, polície, tajnej služby a štátnej správy.Spektakulárneranné zatýkanie ozbrojenými kukláčmi pred rodinou s deťmi, za asistencie médií, sa stalo pre mnohých ľudí predstavením, ale pre niektorých aj strašiakom.

Spolu­pra­cu­jú­ci pá­cha­teľ, vlastne „udavač svojich komplicov“ mô­že podľa novely Trestného poriadku SR získať pre seba beztrestnosť alebo výhodu nízkeho trestu, na ktorý by inak nemohol ani pomyslieť.Daniel Lipšic v interview Denníka N z novembra 2020 obhajuje inštitút spolupracujúceho obvineného ako kľúčový mechanizmus pri odhaľovaní závažných trestných činov ako korupcia, terorizmus, alebo založenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej skupiny. Podľa neho „u absolútnej väčšiny spolupracujúcich obvinených nie je žiaden zámer vypovedať nepravdivo.“ Naproti tomu sudca JUDr. Peter Šamko kritizuje neo­pod­stat­ne­né­ fa­vo­ri­zo­va­nie vý­po­ve­de tzv. ka­júc­ni­ka pred iný­mi dô­kaz­mi. S trpkou iróniou píše: „Ka­júc­nik ho­vo­rí vždy prav­du, pre­to­že ne­má dô­vod kla­mať, je ne­lo­gic­ká man­tra ro­ku 2020 a už tre­ba len dú­fať, že zá­ko­no­dar­cačos­ko­ro vlo­ží tú­to ma­gic­kú ve­tu pria­mo do Tres­tné­ho po­riad­ku s prí­ka­zom, že ka­júc­ni­ko­vi je nut­né ve­riť vo všet­kých sme­roch a bez­pod­mie­neč­ne.“

Pokračovanie  v ďalšej časti seriálu

Vydanie knihy Ľudovíta Števka Byť kajúcnikom sa oplatí  Môžete podporiť viacerými spôsobmi

Ak na účet: SK92 7500 0000 0003 2623 8393  pošlete podľa Vášho uváženia a Vašich možností sumu: • 5 eur (variabilný symbol 005), ak chcete len podporiť vydanie knihy • 10 eur (variabilný symbol 010), ak ste z Bratislavy alebo z Košíc, po vydaní knihy si ju vyzdvihnete osobne v určených časoch vo Vydavateľstve Spolku slovenských spisovateľov na Cukrovej 14 v Bratislave, číslo dverí 522 alebo v Komunitnej knižnici DAV DVA na Hlavnej 68 v Košiciach • 12 eur (variabilný symbol 012), ak ste mimo Bratislavy či Košíc a knihu Vám zašleme poštou . Na mailovú adresu: byt.kajcnikom.sa.oplati@gmail.com zašlite, prosím, svoju adresu, aj dátum, kedy ste knihu zaplatili, prípadne, či ste z Bratislavy alebo Košíc s tým, že knihu si potom vyzdvihnete. Pri platbe zadajte variabilný symbol podľa sumy 005, 010 alebo 012 a do správy pre prijímateľa pri platbe napíšte, prosím, svoju mailovú adresu.

Roman Michelko