Opozičná poslankyňa Národnej rady Natália Blahová z SaS hovorí o občanoch druhej kategórie.
“Tak si prichodia v našej spoločnosti ľudia s inou sexuálnou orientáciou. Ich občianske a ľudské práva sú dlhodobo opomínané. Ostentatívnym spôsobom to práve potvrdila ministerka kultúry Laššáková. Zrušila podporu pochodu Pride ale aj filmovému festivalu a ďalším šiestim projektom týkajúcich sa LGBT komunity.”
Podľa Blahovej, iba informovanosťou môžeme túto tému zbaviť nevraživosti v radoch väčšinového obyvateľstva, ktorú podľa nej zneužívajú extrémisti na svoje politické ciele. “Oportunistické konanie ministerky im týmto výdatne pomáha.”
Dodala, že SaS nesúhlasí s konaním ministerky Laššákovej a považuje to za ostentatívne ignorovanie ľudí, ktorí musia na svoje ľudské a občianske práva upozorňovať formou občianskeho aktivizmu, lebo po dlhé roky sú ich práva údajne ignorované.
“Vyspelá spoločnosť sa nevyznačuje len počtom vyrobených áut, ale aj tým, ako sa správa k menšinám, či už sú národnostné, názorové alebo sexuálne,” napísala na Facebooku poslankyňa za SaS.
Jedna zo zakladateliek hnutia Progresívne Slovensko Irena Biháriová zašla ešte ďalej, keď na internete uviedla, že takéto konanie ministerstva môže mať v budúcnosti vplyv aj na iné skupiny obyvateľstva. Ide vraj podľa nej o politizáciu ľudských práv.
“Jedna rovina škandálu je samotná formálnoprávna stránka veci, kedy si ministerka zrejme cielene vytipuje projekty, ktoré napriek odporúčaniu a schváleniu komisie odmietne podporiť. Zhodou náhod, takýto postup zvolí presne voči tým mimovládkam, ktoré Uhríkovci a Slobodné vysielače označujú za “zahraničných agentov“.
Druhá škandalózna rovina je podľa aktivistky Biháriovej tá, že “ono to asi až takou zhodou náhod nebude a možno to čítať skôr ako jasný signál nadstavenia voči ľudskoprávnym témam”.
“Môže si časť verejnosti myslieť, ako dobre sa stalo, že “konečne niekto vypiekol s tými zapredanými mimovládkami”. O pár rokov to žiaľ môže byť práve táto časť verejnosti, ktorá na oslabenie ľudských práv doplatí najviac a nebudeme mať v krajine nikoho, kto by sa za nich postavil.”
Jaroslav Zajac