Môj profil 
Predplatné
Lubyová odmietla, že by tvorba programu nebola transparentná. Do medzirezortného pripomienkového konania ho podľa nej rezort nepredložil na odporúčanie opozičných poslancov v školskom parlamentnom výbore, ktorí mali obavy, že by to zverejnenie programu zbytočne predĺžilo. Dokument však prešiel interným pripomienkovým konaním a pripomienky iných rezortov sú v ňom zapracované. Vychádza z verejnosťou diskutovaného Učiaceho sa Slovenska a Správy o stave školstva prerokovanej v NR SR, takže nejde o nové veci.
Političky sa zhodli, že dokument Učiace sa Slovensko bol dobrý projekt, do ktorého sa zapojilo veľa odborníkov. Lubyová však pripomenula svoju výhradu, že jeho ciele nie sú v takejto podobe realizovateľné. Práve v tom je podľa nej prínos Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania – skĺbil dokumenty Učiace sa Slovensko, Programové vyhlásenie vlády a Správu o stave školstva a vytvoril z nich realizovateľný plán.
Zimenová povedala, že rezort školstva jej odmietol sprístupniť finančnú analýzu programu. Tú žiadala cez infozákon aj v podobe interpelácie. Ministerstvo jej podľa jej slov odpísalo, že analýza neexistuje a na podanie rozkladu jej ani neodpovedalo. Lubyová uviedla, že analýza existuje v podobe tabuľky, ktorá však ešte nie je vo finálnej verzii, preto verejnosti nie je sprístupnená.
Podľa Zimenovej treba vytvoriť komunikačnú stratégiu, ktorá by komunikovala program smerom k rodičom a širokej verejnosti. “Nie je predsa mysliteľné, aby ste vy pár hodín pred zasadnutím vlády zverejnili tento dokument a aby rodičia chytali vietor do plachiet len z toho, čo odznie v párminútových diskusných reláciách,” povedala Zimenová. Podľa Lubyovej je najskôr potrebné dokončiť dokument, až potom je k nemu možné vytvoriť komunikačnú stratégiu.
Špecifikom fínskeho modelu podľa Lubyovej je, že je jednoštruktúrový, teda základ vzdelávania tvorí deväť rokov na základnej škole. Slovensko podľa nej z tohto modelu vychádza už teraz, narušujú ho však osemročné gymnáziá, tanečné konzervatóriá a päťročné bilingválne gymnáziá. Keď sa tieto narušenia odstránia, podporí sa tým inklúzia, pretože z tried nebudú odchádzať najlepší žiaci.
Podľa Zimenovej fínsky model spočíva najmä v tom, že na centrálnej úrovni sú veľmi voľne formulované kurikulá. “Ak by sme mali fínsky model, štátny program vzdelávania, ako ho poznáme, by už nebol taký podrobný,” dodala. Lubyová reagovala, že štátne vzdelávacie programy boli v poslednom období reformované príliš často. “Akákoľvek nová kurikurálna reforma musí byť urobená s ohľadom na učiteľov,” povedala. Reforma Štátneho programu vzdelávania teda je podľa nej v pláne, potrebuje však čas.
.jpg)
.JPG)
