Môj profil 
Predplatné
Šéfka Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR pripomenula, že Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania si zobral za inšpiráciu fínsky školský systém najmä pre jeho vysokú inklúziu. Z testovania PISA 2018 vyplynulo, že Slovensko patrí medzi krajiny, v ktorých prostredie, kde žiak vyrastá, predurčuje jeho úspešnosť. Potvrdil to aj záver analýzy Inštitútu finančnej politiky.
„Napríklad niektoré výsledky testovania ukazujú, že celoštátny priemer ‚ťahajú’ dole výsledky žiakov z marginalizovaného a zo sociálne znevýhodneného prostredia. To ukazuje, že náš systém je segregovaný,“ povedala Lubyová. Komentár Inštitútu finančnej politiky zverejnený v decembri, ktorý analyzoval úspešnosť slovenských žiakov v Testovaní 9 z matematiky v roku 2017, potvrdzuje Lubyovej slová. Z jeho záverov vyplýva, že výsledky na slovenských školách ovplyvňuje socioekonomické zázemie. S rovnakým výsledkom prišlo aj medzinárodné testovanie PISA 2018 Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Deviataci zo sociálne znevýhodneného prostredia v Testovaní 9 bez ohľadu na typ znevýhodnenia dosiahli na teste v priemere 34-percentnú úspešnosť. Ostatní žiaci mali v priemere o 25 percentuálnych bodov vyššiu úspešnosť. Na Slovensku študenti z lepšieho socio-ekonomického prostredia predbehli znevýhodnených žiakov o 106 bodov v čitateľskej gramotnosti. Priemer krajín OECD bol pritom 89 bodov, vo Fínsku 79.
Podľa Lubyovej je segregácia v školstve spôsobená aj existenciou rôzne druhy špeciálnych škôl ako napríklad pre nadaných či pre znevýhodnených študentov. „A práve preto potrebujeme trošku otočiť volantom a ísť naspäť k tej inklúzii. Fínsko je preto pre nás inšpiráciou,“ uviedla. O koľko rokov sa to Slovensku podarí dosiahnuť, sa podľa Lubyovej nedá kvantifikovať. Vysvetľuje, že inklúzia by sa mala naďalej rozumne zvyšovať tak, ako je nastavená kapacita, aby sa to neotočilo proti ďalším skupinám žiakov. Ministerka tvrdí, že je potrebné inšpirovať sa fínskym heslom „najbližšia škola je najlepšia škola“. Na Slovensku to podľa ministerky neplatí tak, ako to platí vo Fínsku.
Rovnako to potvrdzuje spomínaná analýza. Podľa nej okrem prostredia, v ktorom dieťa vyrastá, majú na výsledky žiakov vplyv aj školy. Výsledky žiakov sa líšili od krajov a ich rôznosť sa dala podľa komentára pripísať rozdielom v školách. „Porovnateľné školy so žiakmi z porovnateľného rodinného prostredia dosahujú odlišné výsledky a teda nie všetky školy dokážu žiakov vzdelávať rovnako dobre,“ dodáva analytička z inštitútu Ľuba Habodászová, ktorá komentár vypracovala.
.JPG)
.jpg)
.jpg)
