Lomnický spokojný s piatym miestom: “Životný úspech”, víťazom Nazarov

Rio de Janeiro 20. augusta 2016 AKTUALIZOVANÉ (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Michal Svítok)

Slovenský atlét Marcel Lomnický sa v olympijskom finále hodu kladivom v Riu de Janeiro umiestnil na piatej priečke. Jeho najlepší výkon mal hodnotu 75,97 metra, dosiahol ho v piatej sérii

Víťazom sa stal Dilšod Nazarov z Tadžikistanu za 78,68 metra, druhý skončil Bielorus Ivan Tichon (77,79 m), tretí bol poľský víťaz kvalifikácie Wojciech Nowicki (77,73).

Medzi medailové pozície a Lomnického sa vklinil Mexičan Diego Del Real, ktorý slovenského reprezentanta zdolal o osem centimetrov. Lomnický sa pri svojej druhej účasti pod piatimi kruhmi výrazne zlepšil, v Londýne 2012 nepostúpil z kvalifikácie. V brazílskom finále si pripísal sériu 73,33 m, 72,65 m, 74,96 m, 75,09 m, 75,97 m, 74,64 m.

“Považujem to za svoj životný úspech, bolo to moje prvé olympijské finále. Veľmi som si ho užil, bojoval som až do posledného pokusu a som šťastný,” povedal člen VŠC Dukla Banská Bystrica, ktorý má na konte piate miesto z tohtoročných majstrovstviev Európy či ôsmu pozíciu na MS 2013 aj 2015.

Lomnický bol pred posledným kolom pokusov veľmi blízko k bronzovej medaile. “Na OH nejde o výkon, ale o umiestnenie. Kruh je dosť pomalý a spomaľoval každého. V týchto podmienkach je 76 metrov veľmi kvalitný výkon. Keď som išiel na svoj posledný pokus a chýbalo mi iba osem centimetrov na bronz, tak som sa ešte snažil zo seba dostať jeden dobrý hod, no nevyšiel mi. V piatok som sa však dobre zobudil, celý deň som sa cítil výborne a naozaj som si to užil. Viac by ma mrzelo, keby som skončil štvrtý o osem centimetrov,” dodal Lomnický.

Piatok mal na olympiáde pre slovenskú atletiku víťaznú príchuť. Najprv sa zo zlata tešil po famóznom výkone chodec Matej Tóth a po ňom o medailu bojoval aj kladivár Marcel Lomnický. Síce ju nezískal, no z piateho miesta mal nesmiernu radosť. “Som šťastný a považujem to za svoj životný úspech.”

Úspešný večer odštartoval “zaisťovacím” pokusom 73,33 m, druhý mu však nevyšiel a ak sa chcel dostať medzi osem najlepších do užšieho finále, musel v treťom zabrať. Podarilo sa a výkon 74,96 m ho posunul na priebežnú siedmu priečku. “Bol to existenčný pokus. Nemal som isté finále. Prvý som hodil, ako zvyknem na takých 80%, chcel som si urobiť nejaký základ, ale druhý mi nevyšiel. Dostal som sa do zlej pozície, ale som rád, že sa mi podarilo postúpiť. Potom som si to už užíval. Uvoľnil som sa a piaty (75,97 m) sa mi podaril veľmi dobre,” povedal.

Po ňom poskočil na štvrté miesto a pred posledným pokusom ho delilo od bronzovej medaily len pár centimetrov: “Keď mi chýbalo iba osem centimetrov od bronzu, tak som sa ešte snažil zo seba dostať jeden dobrý hod, no nevyšiel mi technicky.”

V závere ho predbehol ešte Poliak Nowicki, ale to ho už vôbec nemrzelo. “Samozrejme, chcel som medailu, videl som, že je blízko. Ale piate miesto je najlepší výkon mojej kariéry a beriem ho všetkými desiatimi. Viac by ma mrzelo, keby som skončil štvrtý o osem centimetrov,” pokračoval.

Piatkovú súťaž si užíval      a v jej priebehu i záverečnej príprave by nič nemenil: “Dnes som sa dobre zobudil, celý deň som sa cítil výborne a naozaj som si to užil. Cítil som sa vynikajúco fyzicky aj psychicky. Nemal som ani jeden neplatný hod a nebol som nervózny.” K dobrej pohode mu pridala aj výborná atmosféra na Olympijskom štadióne. “Bola vynikajúca, vrelo to tam a divákov bolo poriadne počuť. Bolo to elektrizujúce a to mi vyhovuje.”

Dvadsaťdeväťročný Lomnický ťažil v Riu aj zo skúseností o desať rokov staršieho Libora Charfreitaga. “Pre mňa bol veľký prínos, že tu bol. Nebol som odkázaný sám na seba. Podporoval ma, pomáhal mi v posilňovni, už sa zorientoval aj v mojej technike a radil mi. Bola to zmena oproti predchádzajúcim rokom. O to piate miesto sa zaslúžil aj on.”

Lomnický na OH zopakoval piate miesto z majstrovstiev Európy, na konte má aj dve ôsme priečky zo svetových šampionátov. Na nasledujúcich vrcholných podujatiach by chcel ísť opäť o niečo vyššie. “Ťažko povedať, kedy a či príde medaila. Najdôležitejšie je ostať zdravý. V zime sa pokúsim opäť niečo vylepšiť, aby som sa zase posunul ďalej. Tento rok som mal najlepšiu formu zo všetkých šampionátov. Cítil som sa výborne. Samozrejme, bude záležať aj od formy mojich súperov,” povedal.

Krátko pred štartom kladivárskeho finále sa na Olympijskom štadióne odohrala významná udalosť v dejinách samostatného slovenského športu. Matej Tóth dostal počas slávnostného ceremoniálu zlatú olympijskú medailu, na krk mu ju zavesila strelkyňa Danka Barteková. “Videl som Maťa Tótha na pódiu, počul som hymnu a zaspieval som si ju s ním. Cez deň som pozeral jeho preteky. Je to vynikajúci športovec, zaslúžil si to, klobúk dole,” pochválil svojho krajana.

muži – hod kladivom – finále:
1. Dilšod Nazarov (Tadž.) 78,68 m (séria 76,16, 77,27, 78,07, 77,17, 78,68, 77,68), 2. Ivan Tichon (Biel.) 77,79, 3. Wojciech Nowicki (Poľ.) 77,73, 4. Diego Del Real (Mex.) 76,05, 5. Marcel LOMNICKÝ (SR) 75,97 (séria 73,33, 72,65, 74,96, 75,09, 75,97, 74,64), 6. Ašraf Amgad Elseify (Kat.) 75,46, 7. Krisztian Pars (Maď.) 75,28, 8. David Söderberg (Fín.) 74,61, 9. Sergej Kalamojec (Biel.) 74,22, 10. Sergej Marghijev (Mold.) 74,14, 11. Jevhen Vynohradov (Ukr.) 74,11, 12. Wagner Domingos (Braz.) 72,28