Podobný názor vyslovila pred dvoma týždňami prezidentka Slovenska Zuzana Čaputová počas štátnej návštevy Maďarska. Prezidentka vyjadrila nespokojnosť so súčasnou spoluprácou v rámci V4 a zdôraznila, že pokračovanie zoskupenia má zmysel v prípade “presadzovania demokratických hodnôt, hodnôt slobody a právneho štátu, a tiež hodnôt európskej integrácie”, nie regionálnych záujmov, ktoré Európu “rozdeľujú alebo oslabujú”.

Bývalý prezident Slovenska Andrej Kiska vo svojom záverečnom prejave v Bruseli, okrem iného hovoril o zneužívaní značky V4 na presadzovanie názorov jednotlivých krajín, nie všetkých členov skupiny. Ide o pokračujúci trend v slovenskej politike? Názor na túto tendenciu vyjadril Jan Campbell v nasledujúcom komentári.

Čím sú podľa Vás spôsobené vyhlásenia popredných politikov Slovenska o ich dištancovaní sa od V4?

Jan Campbell: Uvedené osobnosti patria do malej skupiny, tvoriacej zástupnú lokálnu politickú (nie mocenskú, hospodársku alebo výkonnú) elitu. Tá sa vyznačuje hyper-mobilitou (intelektuálnou, fyzickou a hodnotovou), vyberavosťou a výborným vzdelaním (v prípade pána Lajčáka), dovoľujúcim prehliadať alebo ignorovať tradície a identitu a oddať sa budovaniu rodu globálnej elity, do ktorej dúfa byť pozvaná. Uvedené vlastnosti tejto lokálnej elity nechránia pred metastazujúcou korupciou liberálnej demokracie. Preto patrí do najvyššej rizikovej skupiny závislých osobností a nikdy nebude pozvaná do, tzv. klubu vyvolených.

Oslabenie elít všade prítomnou a všetko ničiacou korupciou umožňuje sledovanie oficiálnych a neoficiálnych organizácií, služieb a možnosti vydierania. Ako následok tohto rizika sa objavil, a už existuje dlhšiu dobu, trend odmietania, byť radený k elite. To aj preto, že elity pôsobia v protiklade k sociálnej rovnosti. Sociálna nerovnosť je jednou z príčin občianskych nepokojov, vojen a zmien režimov. Preto elitám podvedome zvučí v ušiach riadok z piesne francúzskych revolucionárov: Les aristocrates, pardon, les Elites a la lantern! Niečo, ako – aristokrati, pardon, elity na lampu zavesiť!

Preto sa dnešné elity snažia vyhnúť konfrontácii, v danom prípade s EK, USA a širšej verejnosti neznámymi zástupcami ozajstnej moci. Preto elity dávajú prednosť manipulácii a izolácii. V izolácii si však ťažko uvedomujú, že dejiny sú záznamom striedania elít. Tým, že elita sa stáva čím ďalej uzavretejšia, nedarí sa jej otvoriť sa novým ideám a asimilovať nových členov. Sme svedkami vzniku kontra-elít, neurčitosti, neistoty a nepredvídateľnosti. Preto možno vyhlásenie politikov hodnotiť aj ako volanie o záchranu svojej kože.

Podľa Pareta existuje v každej spoločnosti prirodzená hierarchizácia v tvare kužeľa, ktorého vrchol tvorí nepočetná skupina vodcov (elita), udržujúca si moc nad početnou masou pomocou nátlaku a manipulovaným súhlasom. Podľa Pareta sú k vláde potrebné dva psychologické typy: líšky, ktoré sa vyznačujú pružnosťou, prešibanosťou a schopnosťou presvedčiť, a levy, ktorí sú schopní a pripravení použiť násilie k potlačeniu opozície. Pretože len veľmi zriedkavo sa tieto vlastnosti nachádzajú u elity, dochádza k výmene elít. V tomto kontexte je dobré hodnotiť Gréty, Caroly, Milión chvíľok a podobné kontra-elity, pre ktoré je príznačné použitie nátlaku organizovaným spôsobom a postupné preniknutie do existujúcich elít.

Ako by ste okomentovali slová ministra Lajčáka, ktorý vyhlásil, že Slovensko by v rámci V4 nemalo ísť proti svojim záujmom? Dodal, že EÚ je “progresívnym priestorom” pre Slovensko a V4 “regionálna platforma, ktorá nám ponúka užitočnú výhodu”. Znamená to, že V4 nespĺňa očakávania Slovenska? Snaží sa Slovensko získať výhody z oboch zoskupení?

Odpoveď na túto druhú otázku je prakticky obsiahnutá v prvej odpovedi: Dnešné elity sa snažia vyhnúť konfrontácii s EK a USA, dávajú prednosť manipulácii a izolácii. V danom prípade vyťahujú kartu o národných záujmoch a suverenite, čo sú v súčasnej situácii mýty. V4 nemôže splniť očakávania, spojené s ochranou národných záujmov, ak budú niekedy formulované ani získať výhody z oboch zoskupení. Pričom si dovoľujem pripomenúť, že V4 nie je suverénne, ale trpené zoskupenie, ktoré umožňuje výkonnej elite v Bruseli plniť bez rizika pre seba celý rad nepríjemných úloh.

Prečo slovenskí politici robia podobné vyhlásenia? Počítajú s materiálnymi výhodami? Prípadne, je realistické ich získať a prečo? Z Vášho pohľadu, to nie je syndróm chudobného príbuzného, ​​ktorý je pripravený prijať nejaké podmienky, dokonca aj nepriaznivé, ak by ho do ich spoločnosti vzali len tvrdší chlapci?

Väčšina lokálnych a národných politikov sa snaží byť počítaná k malej skupine elity, bez toho, aby vedela, ako skutočne elity fungujú. To, že formujú verejnú mienku a cestu k moci, tým aj k univerzalizmu a, tzv. kosmopolitizmu, čo vo svojej podstate nie je nič iné ako druh korupcie, to by mali vedieť. Neuvedomujú si však následky strachu v boji o moc, v boji, definovanom absolútnou odhodlanosťou konkurovať a možnosťou zmiznúť do absolútneho zabudnutia, hojdanie medzi aroganciou a neistotou vo verejnom priestore pod dohľadom médií a technológií, a samozrejme nemožnosti nenásilné výmeny elít v súčasnom politickom, hospodárskom a finančnom systéme. Ako chudobní príbuzní sú obeťami sebaklamu, ilúzií a nevedomosti. Komu niet rady, tomu niet pomoci.

Budú podľa vás urazení partneri v rámci V4 a ak áno, ako to ohrozuje Slovensko?

Osud Slovenska a V4 je pre predstaviteľnú budúcnosť spečatený. Stačí sa pozrieť na obsadenie funkcií v novej EK, EP, ECB, atď. Uraziť sa môže iba ten, kto dovolí byť urazený.