Môj profil 
Predplatné
Ján Levoslav Benčík, Peter Weisenbacher, Pavel Sibyla by o tom určite vedeli povedať viac, aj keď v prípade priamej otázky adresovanej pronárodnou aktivistkou Líviou Garčalovou sa len trápne a ostýchavo okúňajú. Dá sa však oprávnene predpokladať, že nemenovaní ľudia, ktorí bombardujú NAKA udaniami na ĽSNS, sú úzkou skupinou jedincov z kaviarensko-liberálnych kruhov, napojená na liberálno-extrémistické médiá typu aktuality.sk z portfólia Ringier Axel Springer SK.
Ako inak by táto liberálno-fašistická úderka mohla disponovať poznatkami o tom, kto, kedy a na koho spísal a poslal udanie. Jedine tak, že sú to ich vlastní ľudia, ktorí sa o tejto svojej bohumilej činnosti navzájom informujú a svorne to podsúvajú verejnosti ako nejaký objektívny novinársky poznatok.
Je to vlastne to isté, ako keď slniečkarsky novinár podplatí nejakého pouličného povaľača, aby vandalizmom zohavil billboard politického oponenta, pričom ten istý tzv. slušný novinár to obratom prezentuje v liberálnych médiách ako spontánnu ľudovú tvorbu.
Podstatné je však niečo iné. Udaniami na ĽSNS títo liberálni nešťastníci iba nepriamo priznávajú svoj vlastný strach a paniku z čestného volebného súboja, v ktorom ich vlastné liberálne kone nejako strácajú dych.
Pod tlakom strachu a obáv z prehry teda automaticky žiadajú diskvalifikáciu súperov presne v duchu anglosaského ponímania fair-play. Pokiaľ vyhrávame, pravidlá platia. Akonáhle však začneme prehrávať, pravidlá sa musia zmeniť a súper musí byť diskvalifikovaný. Je to nielen úbohé a opovrhnutiahodné, ale hlavne to indikuje nulovú úroveň morálno-charakterových kvalít tzv. slušných liberálov a ich novinárskych poskokov.
Udavačské praktiky sú druhou najvýraznejšou charakterovou črtou liberálnych fašistov po ich absolútnej neschopnosti akceptovať, alebo aspoň tolerovať aj iný názor, ako je ich vlastný. Túto udavačskú mentalitu umelecky aj faktograficky výstižne zdokumentovali tvorcovia filmu „Toman“, v ktorom istý Zoltán Goldberger, alias Zdeněk Toman, podobným spôsobom vypisuje udania, pričom sa pred obeťou svojho udavačstva tvári ako nevinný muzikant, ktorý s tým nič nemá.
Je teda očividné, že liberálni fašisti sa vo svojej neukojiteľnej túžbe po moci neštítia žiadnych špinavostí. Udavačstvo je len jeden z inštrumentov ich arzenálu zákulisných praktík, ktorými sa túto moc snažia uzurpovať.
Ruka v ruke s udavačstvom ide manipulácia verejnej mienky prostredníctvom účelových prieskumov volebných preferencií a fabrikovanie nezmyselných fabulácií o údajnom ruskom zasahovaní do slovenských parlamentných volieb.
Keďže si uvedomujú svoju slabosť, neveria v čestné, slobodné a demokratické voľby. Pripúšťajú ich len v prípade, že vyhrajú, čo sa však stáva iba málokedy. Preto je z ich pohľadu úplne normálne, že súpera a oponenta je potrebné diskvalifikovať a zakázať.
Gabriel Gačko
.JPG)
