Môj profil 
Predplatné
Na ústavný súd sa jej strana obrátila druhýkrát, po vymenovaní chýbajúcich sudcov prezidentkou Zuzanou Čaputovou. V prípade, že by jej dal súd za pravdu, Lexmann bude zvažovať ďalšie právne kroky. Britské voľby podľa nej síce vyhrali s jasnou väčšinou konzervatívci Borisa Johnsona, ktorý je zástanca brexitu, no nemyslí si, že to znamená definitívny odchod Spojeného kráľovstva z Európskej únie (EÚ).
Lexmann považuje za ideálny scenár, keby o jej mandáte rozhodol Ústavný súd. „Ja si myslím, že najlepšie by bolo, ak by sa ústavný súd nejako vyjadril a aby meritórne rozhodol,“ povedala. Prvú sťažnosť kresťanských demokratov ústavný súd zamietol, hoci priamo nerozhodol o tom, komu nakoniec bude patriť takzvaný brexitový mandát. Súčasný predseda ústavného súdu Ivan Fiačan to kritizoval. Vo svojom odlišnom stanovisku píše, že je presvedčený, že ústavný súd mal byť silnejší a pristúpiť k skúmaniu zákonnosti a ústavnosti eurovolieb. Plénum sa podľa neho malo zaoberať argumentmi účastníkov a dať im takto pozíciu subjektov konania a až následne rozhodnúť.
Lexmann pripomína, že vo voľbách dostala dôveru od ľudí, ktorí sa teraz môžu cítiť sklamaní. V prípade, že ústavný súd na druhýkrát rozhodne, bude zvažovať ďalšie právne kroky. „Zvažovať, či budem žiadať nejakú náhradu, budem až potom,“ uviedla. Volebná komisia však podľa nej pochybila. Lexmann musela odísť zo zamestnania, aj keď sa z nej politička stala len na papieri. Nečerpá žiadne finančné ani sociálne benefity plynúce z toho, že je zvolená europoslankyňa. Vysvetlila, že v iných krajinách zvolení europoslanci nedostali menovacie dekréty a ani neboli špeciálne medializovaní, pretože brexit nemusel nastať. „Tým, že ja som získala dekrét zvoleného europoslanca a mandát, ale v rámci trinástich europoslancov som bola presunutá na štrnáste čakajúce miesto, situáciu to úplne mení. Myslím si, že to je chyba na našej strane a nie chyba na strane EP,“ dodala.
Novelu, ktorá upravuje 14. mandát, prijala Národná rada SR začiatkom roka 2019. Doteraz malo Slovensko 13 poslancov Európskeho parlamentu, po odchode Spojeného kráľovstva bude Slovensko mať 14 mandátov. Až po prepočítaní výsledkov eurovolieb a po rozdelení všetkých mandátov sa určuje, ktorý zo 14 poslancov je náhradníkom v prípade brexitu. Podľa novely zákona, ktorú predložila ministerka vnútra Denisa Saková, je to „zvolený kandidát tej politickej strany alebo koalície, ktorá vykázala najmenší zostatok delenia“. Podľa platného zákona rozdelenie mandátov na základe získaných hlasov sa uskutočňuje v dvoch kolách. Strana SaS získala po prepočte 1,99 mandátu. Do druhého mandátu jej chýbalo 0,01 mandátu. Preto jej pridelili ešte jeden. KDH získalo 2,06 mandátu, v prvom kole teda dostalo dva mandáty. Podľa zákona 14. mandát dostane strana, ktorá mala tzv. najmenší zvyšok a ten malo KDH. Mohla to byť však ktorákoľvek strana, aj víťazná koalícia Progresívne Slovensko a Spolu.
