Lenka Eremiášová: Budajova temná minulosť

Bratislava 31. marca 2017 (HSP/extraplus/Foto:TASR-Martin Baumann)

V jednej pasáži kultového filmu Vykúpenie z väznice Shawshank sa hlavného predstaviteľa Andyho Dufresneho spoluväzeň Red pýta, prečo zabil svoju starú. Ten odpovie, že to neurobil. Na to jeho parťák poznamená, že Andy do väzenia zapadne, pretože v Shawshanku sú všetci buď nevinní, alebo to ich advokát pokašľal.

Keby sa Andyho príbeh neodohrával v roku 1947 v Amerike, ale na Slovensku v roku 1998, možno by sa na neho bolo usmialo šťastie: Vladimír Mečiar by mu udelil amnestiu. Istotu by však nemal – po 19 rokoch by sa na scéne objavil ponovembrový tribún Ján Budaj, ktorý by mu tú amnestiu chcel zrušiť.

Médiá, opozícia i mimovládne organizácie tohto frustrovaného politika v jeho konaní podporujú a nikomu z nich vôbec neprekáža jeho krivosť. Morálne nečistý Ján Budaj je evidovaný ako agent ŠtB pod číslom 23 214 s krycím menom Domovník.

Rada by som poznala odpoveď proamerického „demokrata“, prezidenta Andreja Kisku, či treťosektoráka Pavla Demeša, ako sa vyrovnávajú s temnou minulosťou Domovníka. A možno je odpoveď celkom jednoduchá. Práve preto, že je Budaj vydierateľný, plní nie spoločenskú, ale protislovenskú objednávku.

Najsmutnejšie na celej záležitosti je, že Západom plateným mimovládkam, niektorým angažovaným novinárom a opozičným politikom už asistuje aj vládna koalícia. Predseda vlády a predseda parlamentu sa hrdia titulom doktor práv a pritom veľmi dobre ešte zo školských lavíc vedia, že amnestia je nezrušiteľná, nech ide o kohokoľvek.

Amnestia je vo svojej podstate amorálna, lebo odpúšťa tresty, zastavuje trestné konania alebo individuálnou milosťou zahladzuje odsúdenie. Ak je raz udelená, zaniká trestná činnosť aj trestná zodpovednosť. Zrušením amnestií vládna koalícia i opozícia vytvoria precedens a zasiahnu do trojdelenia moci, právnej istoty a základov štátnosti.

Eticky ani politicky s milosťou pre Michala Kováča ml. nesúhlasím, tak ako ani s amnestiami Vladimíra Mečiara, ale status quo treba rešpektovať.

Navyše tu môže ísť o väčšiu hru, vysoko presahujúcu Slovenskú republiku. Na šachovnici sa rozohral útok na suverenitu štátu a jeho spochybnenie v morálnej i politickej rovine. Dlhé roky sa spochybňuje prvá Slovenská republika a doživotne si tu pre ňu všetci sypeme popol na hlavu. Nejde o paralelu? Nemajú čechoslovakisti, ktorí nikdy nechceli, aby vznikla samostatná Slovenská republika, plán? Vhodná zámienka môže byť práve kriminalizácia Mečiara ako zakladateľa štátu, čím sa spochybní akt vyhlásenia štátnosti, suverenity a nezávislosti Slovenskej republiky z roku 1993. Nie je namieste obava, že o svoj štát môžeme opäť prísť? Protislovenská kampaň, ktorá sa tu rozpútala, má stále tých istých bojovníkov – Fedora Gála, Pavla Demeša, Ivetu Radičovú, Magdu Vášáryovú, Jána Budaja, Milana Kňažka a dnes aj súčasného prezidenta Andreja Kisku.

V podstate 24 rokov od vzniku štátu neprestal zápas o charakter Slovenskej republiky. A túto skutočnosť by si mal uvedomiť každý prezieravý politik, neustupovať tlaku médií, mimovládiek a opozície, ohrozujúcich existenciu slovenskej štátnosti.

Lenka Eremiášová

Pôvodne vyšlo na extraplus.sk