Dunajská Streda 27. februára 2021 (HSP/Foto:Screenshot YouTube)
Personál covidového oddelenia v nemocnici v okresnom meste Dunajská Streda tento týždeň v autentickom videu maďarského portálu Parameter priblížil aktuálnu neutešenú pandemickú situáciu v našich nemocniciach. Lekári tvrdia, že pred každou zmenou nemajú ani tušenie, čo ich v ten deň čaká a koľko nových pacientov v kritickom stave príjmu
Lekár MUDr. Balázs Laczkó z Oddelenia anesteziológie a intenzívnej medicíny v nemocnici v Dunajskej Strede hovorí, že pred každou 24-hodinovou zmenou má v hlave mnoho otázok ohľadom toho, koľkých nových kritických pacientov uvidí. „Je tu hrôza toho, že nebudeme vedieť každému pacientovi zabezpečiť takú zdravotnú starostlivosť, akú by sme chceli,“ tvrdí.
Laczkó počas ranného príchodu do práce ukazuje na kameru, že už tri celé poschodia v nemocnici museli byť transformované pre pacientov s ochorením covid-19.
„Zostalo jediné bezcovidové oddelenie – spoločné interné oddelenie s neurológiou.“
Redaktor, ktorý sledoval celú jednu zmenu lekára v prvej línii, zachytil aj poradu lekárov s primárom, ktorý odkázal: „Balázs, kľudne potom môžeš povedať: čo robia tie žúrky, a hranice otvorené, že takto sa z toho nikdy nedostaneme!“
Po rannej porade lekárov sa vo videu prihovorí aj sestrička Bc. Jana Majorová, ktorá vysvetľuje, že pri covide nie je tak podstatný počet prístrojov s umelou pľúcnou ventiláciou, ako skôr to, či prístroje má kto obsluhovať. Dodala, že v Dunajskej Strede doposiaľ aj v dosť vypätej situácii si dokázali vypomôcť. „Sestričky vždy povedali: urobím to. Nikdy sa nestalo, že by povedali: nerobím to, nechcem, idem domov…“
Doktor Balázs Laczkó následne priamo na oddelení vysvetľuje, že mnohí pacienti, ktorých príjmu, odmietajú napojenie na umelé dýchanie s tým, že ešte nechcú umrieť.
Dodal, že mnoho pacientov im na koronavírus podľahlo, no vyzdvihuje prípady, keď aj po dlhom a ťažkom boji sa nakoniec niektorí pacienti vyliečili.
Názor MUDr. Michala Pijáka
Na dané video, ktoré ako jedno z mála, poskytuje bežným ľuďom pohľad za oponu oddelení, kde sa liečia tie najvážnejšie prípady covidu-19, sa dá pozerať z rôznych uhlov pohľadu. Jeden priniesol v komentári na sociálnej sieti odborník na chronické vírusové hepatitídy, či autoimunitné choroby pečene, MUDr. Michal Piják.
Uviedol, že Slovenská republika má svetové prvenstvo nielen v počte hospitalizovaných a celkovej úmrtnosti na covid-19, ale aj v úmrtnosti pacientov liečených na jednotkách intenzívnej starostlivosti (JIS). „Potvrdzujú to aj niektoré vyjadrenia lekárov v hrôzostrašnom a tendenčne zameranom videu natočenom v nemocnici v Dunajskej Strede,“ myslí si.
„Pri pozeraní tohto videa ma najviac šokovalo vyjadrenie jedného lekára JIS, ktorý povedal, že: „spomedzi týchto chorých, čo tu ležia, tak z desiatich jeden a pol sa dostane odtiaľto von“. Žiaľ, musím to povedať na plné ústa. V podstate tým priznal, že pracovisko, na ktorom pracuje nevie liečiť.“
Piják tvrdí, že ak by to tak bolo, potom by mal snáď niekto niesť za to zodpovednosť. „Alebo nebodaj išlo len o zveličovanie, s cieľom vystrašiť verejnosť a zdôrazniť, v akých ťažkých podmienkach musia zdravotníci pracovať? Dúfam, že to tak nie je, aj keď u niektorých známych mienkotvorcov sa s takýmito zavádzajúcimi vyjadreniami stretávame permanentne v rôznych mainstreamových médiách. Preto by ma veľmi zaujímalo, aké stanovisko zaujme k tomu škandalóznemu vyhláseniu vedenie nemocnice a nakoniec aj Ministerstvo zdravotníctva.“
Podľa doktora Pijáka vo videu odzneli aj zavádzajúce a selektívne vyjadrenia s cieľom bagatelizovať prípravok ivermektín.
„Existuje pomerne veľa serióznych dôkazov, že ivermektín môže byť užitočný pri liečbe covidu-19 a jednou z jeho výhod je, že môže byť použitý vo všetkých štádiách choroby.“
„Treba si však uvedomiť, že na výslednom efekte sa podieľajú aj iné prípravky, ako sú kortikoidy a pod., ktorých použitie v nesprávnej forme, nesprávnom dávkovaní a v nesprávnej fáze choroby, alebo nerešpektovaní kontraindikácií môže mať kontraproduktívne účinky a preto liečba každého pacienta by mala byť prísne individualizovaná. Nemôže sa otrocky aplikovať rovnaký postup, resp. rovnaká schéma u každého pacienta.“
Dodal, že to spomína preto, lebo v dnešnej dobe je vraj situácia vo svete úplne iná, ako sa popisuje vo videu.
„Podľa najnovšej štúdie autorov Armstrong a kol. publikovanej 1. februára 2021 v časopise Anaesthesia pod názvom „Úmrtnosť u pacientov prijatých na intenzívnu starostlivosť s COVID ‐ 19: aktualizovaný systematický prehľad a metaanalýza pozorovacích štúdií“ sa uvádza, že do 31. mája 2020 bola úmrtnosť pacientov prijatých na JIS s covidom-19 41,6 % ! Vzhľadom na to, že odvtedy mohli zmeny v liečbe a manažmente zlepšiť výsledky a tiež preto, že teraz sú k dispozícii aj údaje z krajín postihnutých neskôr počas pandémie, rozhodli sa autori aktualizovať výsledky ich predošlej štúdie prvýkrát publikovanej 30. júna 2020.“
„Preskúmali databázy MEDLINE, Embase, PubMed a Cochrane do 30. septembra 2020, aby zistili štúdie hlásiace úmrtnosť na JIS u dospelých pacientov s covid‐19 a predstavili aktualizovaný systematický prehľad a metaanalýzu. Primárnym meradlom výsledku bola smrť na jednotke intenzívnej starostlivosti ako podiel dokončených hospitalizácií na JIS, buď prepustením z intenzívnej starostlivosti alebo úmrtím. Identifikovali 52 observačných štúdií zahŕňajúcich 43 128 pacientov a prvé správy z Blízkeho východu, južnej Ázie a Australasie, ako aj štyri národné alebo regionálne registre.“
Piják vysvetlil, že hlásená úmrtnosť bola v registroch nižšia ako v iných správach.
„V dvoch regiónoch sa úmrtnosť významne odlišovala od všetkých ostatných, pričom vyššia bola na Strednom východe a nižšia v jednej štúdii s registrami z Australasie. Aj keď úmrtnosť na JIS (95 % CI) bola nižšia ako v júni (35,5 % (31,3–39,9 %) vs. 41,6 % (34,0–49,7 %), absencia údajov na úrovni pacientov bránila definitívnemu hodnoteniu. V závere autori konštatujú, že nedostatok štandardizácie podávania správ bráni porovnaniu skupín z hľadiska základného rizika, závažnosti ochorenia alebo výsledkov. Zistili, že pokles úmrtnosti na JIS na covid‐19 sa od mája 2020 znížil alebo ustálil a všimli si možnosť určitých geografických variácií. Väčšia štandardizácia prehľadov by zlepšila schopnosť porovnávať výsledky z rôznych prehľadov,“ poznamenal MUDr. Michal Piják.