Legendárny Roberto Baggio sa v tieni osudovej penalty dožíva 50 rokov

Caldogno/Bratislava 17. februára 2017 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Junji Kurokawa)

Jedným z dôkazov, že futbal nemá ďaleko od divadelnej drámy, je aj jeden z okamihov príbehu športovej kariéry svetoznámeho talianskeho futbalistu Roberta Baggia, ktorý v sobotu 18. februára dovŕši 50 rokov.

Píše sa 17. júl 1994, vo finálovom zápase majstrovstiev sveta sa proti sebe postavili Brazília a Taliansko. V riadnom hracom čase skončil duel bez gólov. Rozhodnúť mali penalty. A práve tú rozhodujúcu Baggio nepremenil a Taliani sa museli uspokojiť s druhým miestom. Pritom paradoxne patril Baggio s piatimi gólmi k najlepším strelcom tohto pre neho osudového šampionátu.

Roberto Baggio sa narodil 18. februára 1967 v talianskom mestečku Caldogno. Vyrastal ako jedno zo siedmich detí a prvé góly strieľal medzi dverové rámy, ktoré vyrábala firma jeho otca.

S profesionálnym futbalom začínal v klube Vicenza Calcio. Napriek zraneniam, ktorého sprevádzali počas celej kariéry, výrazne dopomohol klubu k víťazstvu v Serii B. Jeho talent strieľať góly si všimli predstavitelia prvoligového talianskeho klubu ACF Fiorentina. Do tímu “fialiek” prestúpil v roku 1985. Ani v tomto klube ho neobišli zranenia a často vynechával mnoho zápasov. V sezóne 1989/1990 sa Fiorentina aj vďaka nemu dostala do finále Pohára UEFA, kde však nestačila na Juventus Turín. V tejto sezóne sa Baggio stal druhým najlepším strelcom Serie A, keď ho prekonal iba Marco Van Basten z AC Miláno.

Po tejto sezóne prestúpil aj napriek protestom fanúšikov Fiorentiny do Juventusu Turín, s ktorým asi najväčší úspech zaznamenal v sezóne 1992/1993, keď ako kapitán vyhral so “starou dámou” Pohár UEFA. Vo finálovom dvojzápase s nemeckou Borussiou Dortmund dvakrát skóroval a raz asistoval.

V roku 1993 dosiahol aj významné individuálne trofeje. Získal ocenenie Zlatá lopta ako najlepší európsky futbalista roka a podľa FIFA sa stal aj najlepším svetovým futbalistom roka.

Seriu A sa mu podarilo vyhrať až s AC Miláno, do ktorého prišiel v roku 1995. Po nezhodách s trénerom AC Fabiom Capellom prestúpil v roku 1997 do FC Bologna, kde v Serii A dosiahol s 22 gólmi svoj osobný rekord. Z Bologne smerovali jeho kroky do Interu Milána a futbalovú klubovú kariéru zakončil v klube Brescia Calcio, ktorej v roku 2002 svojimi 10 gólmi a 10 asistenciami dopomohol nielen k záchrane v Serii A, ale aj k siedmemu miestu.

Roberto Baggio má za sebou aj bohatú reprezentačnú kariéru. Svoju prvú účasť na futbalových majstrovstvách sveta zaznamenal na talianskom šampionáte v roku 1990. Do hry síce naskakoval ako striedajúci hráč, ale aj napriek tomu strelil dva góly vrátane gólu proti Československu, ktorý neskôr zvolili za 7. najkrajší gól v histórii Majstrovstiev sveta vo futbale. Taliani nakoniec skončili na 3. mieste.

O štyri roky neskôr prišiel už spomínaný osudový šampionát, kde Taliani skončili druhí, keďže Baggio nepremenil rozhodujúcu penaltu.

Zahral si aj na francúzskych majstrovstvách sveta v roku 1998, kde Taliani opäť skončili po penaltovom rozstreli s Francúzskom na druhom mieste.

Legendárny futbalový virtuóz, známy vďaka svojmu účesu pod prezývkou “božský vrkoč”, konvertoval koncom 80. rokov minulého storočia na budhizmus. Známy je aj charitatívnymi aktivitami, ktoré mu v roku 2010 priniesli špeciálnu mierovú cenu (Peace Summit Award), udeľovanú nositeľmi Nobelovej ceny za mier.