Vyhlásil to minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák (nominant Smer-SD) na dnešnej tlačovej konferencii vo Varšave, ktorá sa konala počas ministerského zasadnutia krajín Vyšehradskej štvorky (V4) s krajinami západného Balkánu – Albánskom, Bosnou a Hercegovinou, Čiernou Horou, Kosovom, Macedónskom a Srbskom.

Na stretnutí sa zúčastnili i vysoká predstaviteľka Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Federica Mogheriniová a ministri zahraničných vecí Bulharska, Chorvátska, Talianska, Rumunska a Slovinska.

Slovenský minister si zároveň myslí, že dnešným stretnutím krajiny potvrdzujú, že V4 je silným podporovateľom politiky rozširovania EÚ, keďže ako jediné regionálne zoskupenie sa pravidelne stretáva s partnermi zo západného Balkánu, aby vzájomne diskutovali o procese rozširovania.

“Krajiny V4 majú osobitnú pozíciu, pretože ponúkame krajinám západného Balkánu naše vlastné autentické ‘know-how’ z úspešného procesu transformácie a zároveň pripomíname našim partnerom, že je to proces, ktorý je striktne založený na splnení podmienok. Tak, ako sa od nás môžu učiť, takisto sa môžu naučiť aj to, že EÚ neodpustí žiadnu z tých podmienok. Preto sa snažíme našich partnerov motivovať k tomu, aby splnili všetko to, čo sa od nich očakáva,” zdôraznil minister Lajčák.

Poľský minister zahraničných vecí Witold Waszczykowski uviedol, že ministri na stretnutí prerokúvali predovšetkým bezpečnosť, rozširovanie EÚ a problémy, ktoré sa týkajú regionálnej spolupráce. “Všetky výzvy, ktoré sú pred nami, ako migrácia, organizovaná kriminalita a všetky iné ohrozenia, ktoré v podstate nepoznajú hranice, sa týkajú celej Európy. Domnievame sa, že štáty strednej a južnej Európy by mali spolupracovať aj v hospodárskej oblasti, predovšetkým vo výstavbe dopravnej a energetickej infraštruktúry, ktorá by mala spájať naše krajiny,” povedal poľský minister.

Za ekonomický problém krajín označil energetickú bezpečnosť, predovšetkým diverzifikáciu dodávok plynu. Zároveň taktiež zdôraznil slová slovenského ministra, že V4 podporuje úsilie štátov západného Balkánu stať sa členmi EÚ. “Predávame im naše skúsenosti, hovoríme o tom, čo sme zažívali počas našej transformácie, keď sme sa pripravovali na vstup do NATO a EÚ,” konštatoval.

Vysoká predstaviteľka EÚ Mogheriniová zdôraznila úzku spoluprácu s krajinami západného Balkánu najmä v oblastiach, ktoré by sa mali rozvíjať. “Hovoríme o hospodárskom rozvoji, o tvorbe nových pracovných príležitostí, o bezpečnosti, o riadení migračných tokov. To všetko ukazuje, že nás veľmi veľa vecí spája, a nie rozdeľuje,” povedala.

Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó sa domnieva, že v Európe dnes panuje zvláštna situácia. “Pretože kým krajiny v strednej Európe podporujú rozširovanie EÚ, v západnej Európe je už cítiť únavu z rozširovania,” konštatoval.

Taktiež vyjadril obavy z informácií, ktoré prenikli od predstaviteľov EÚ, že najbližších päť rokov by sa európske spoločenstvo nemalo rozširovať. “Nesúhlasíme s tým. Myslíme si, že počas tých piatich rokov by sa Únia mala rozšíriť. Domnievam sa, že ihneď by sme mali rozšíriť EÚ, pretože práve urýchlenie rozširovania Únie je najdôležitejší nástroj pre jej posilnenie. Nemáme čas, aby sme aj naďalej čakali s rozširovaním, ani z ekonomických a ani z bezpečnostných dôvodov,” zdôraznil maďarský minister.

Upozornil na to, že ak tento proces pôjde pomaly, môžu vzniknúť bezpečnostné riziká, preto by sa V4 mala aktívnejšie zapájať do jeho zrýchlenia.

Maďarský premiér dnes predložil niekoľko návrhov: EÚ by podľa neho mala ešte tento rok otvoriť so Srbskom ďalšie tri kapitoly, nemali by sa pozastavovať rozhovory s Albánskom, mala by sa ukončiť “nepekná hra” voči Macedónsku spôsobená blokovaním rozhovorov zo strany Grécka a zabudnúť by sa podľa neho nemalo ani na migračnú krízu v súvislosti so západným Balkánom.

Český minister zahraničných vecí Lubomír Zaorálek uviedol, že rozširovanie so sebou prináša na jednej strane perspektívu, ale aj posilnenie bezpečnosti. “Cítime spoločnú povinnosť a záväzok, aby sme prispeli k stabilizácii,” dodal.

Uviedol taktiež, že krajiny navrhujú úzku spoluprácu s Európskou komisiou na vytvorení novej iniciatívy, ktorá by pomohla integrovať krajiny západného Balkánu do EÚ. Ministra Lajčáka dnes čakajú ešte bilaterálne rokovania s partnermi z Chorvátska a Kosova.