Brusel 23. júla (TASR) – Rada EÚ pre zahraničné záležitosti rokovala dnes v Bruseli aj o problematike Východného partnerstva. Na radu nadviazalo večerné stretnutie šéfov diplomacií Arménska, Azerbajdžanu, Gruzínska, Moldavska a Ukrajiny, ku ktorým by sa mal zrejme pridať aj bieloruský kolega Sergej Martinov.
Podľa ministra zahraničných vecí SR Miroslava Lajčáka si účastníci rady vyjasnili, aká je súčasná filozofia prístupu EÚ k týmto krajinám.
"Ja som bol jedným z tých, ktorí povedali, že by sme mali tomuto regiónu venovať adekvátnu pozornosť. Že síce tam nie sú revolúcie, ani nové bezpečnostné hrozby ako na juhu, ale tieto krajiny sú súčasťou Európy a nie sú ešte zadefinované z hľadiska politicko-ekonomického systému, takže by sme sa mali pravidelne tejto téme venovať," povedal šéf slovenskej diplomacie.
Podľa slov slovenského ministra Rada EÚ vyjadrila podporu plánu takzvanej "cestovnej mapy," ktorý je založený na báze individuálneho prístupu ku každej krajine regiónu podľa prístupu "viac za viac, menej za menej."
V diskusiách o tom, ako EÚ vníma jednotlivé krajiny východného partnerstva sa európski diplomati zhodli na tom, že najväčšie úspechy dosiahli Moldavsko a Gruzínsko. Naopak, najväčšie obavy vyvoláva situácia v Bielorusku a celý rad aspektov vývoja na Ukrajine.
Lajčák tiež upozornil na problém takzvaných zmrazených konfliktov v krajinách Východného partnerstva, predovšetkým na otázku Podnesterska, Náhorného Karabachu a separatistických regiónov Gruzínska.
"Nemôžeme sa tváriť, že (tieto konflikty) neexistujú. Naopak, EÚ sa snaží zvyšovať svoju úlohu aj v tejto oblasti," spresnil Lajčák pozíciu EÚ. Brusel sa už angažuje pri riešení konfliktov v Podnestersku a Gruzínsku a chcel by sa výraznejšie zapojiť aj do snáh o urovnanie sporov v Náhornom Karabachu.
10.6°C
Pondelok 
Utorok 
Streda 
Pondelok 
Nedeľa 
.jpg)
.jpg)
.JPG)
